Veverička
Do predajne v sídliskovej pekárni ktosi vstúpil. „Cilililink!!!“ Zvonček nad dverami sa nedočkavo rozkmital a tým oznámil predavačke, že má byť na svojom mieste.
– Dobrý deň, pani Kolomazníková!
– Dobrý deň, dobrý deň. Už som taká unaháňaná. Predstavte si ten môj má mať zajtra oslavu 65 narodenín pre 25 ľudí. Kým človek všetko pochystá. Ajajáj.
– To vám verím, ale potom tá radosť keď sa všetci budú u vás dobre cítiť a spokojnosť vášho manžela.
– No veď to. Preto som vlastne k vám prišla. Chcem u vás objednať mandľovú tortu. Viete môj manžel orechy a mandle neskutočne miluje, tak mu chcem urobiť tým radosť. Aby bola dostatočne veľká pre toľko ľudí.
– Žiaden problém, pani Kolomazníková. Ako by už tá torta bola u vás na stole.
– Mám zaplatiť dajakú zálohu?
– Nie, veď ste naša stála zákazníčka. Kľudne sa po ňu zajtra okolo druhej zastavte a už bude nachystaná.
– Veľmi pekne ďakujem. Tak aspoň mám o starosť menej. podotkla zákazníčka a zvonček nad dverami svojim „cililink!“ dal vedieť, že vyšla z predajne na ulicu.
Na druhý deň zastavil o štvť na tri autobus pred pekárňou autobus a vystúpila z neho pani Kolomazníková. Len čo vstúpila do predajne, čakala svoj objednaný tovar, za ktorý len zaplatí a pôjde domov. Zbadala na predavačke zvláštny výraz.
– Vari tá torta prihorela?
– Ospravedlňujem sa vám pani Kolomazníková, ale náš pekár teda cukrár Mišo bol včera na diskotéke a spal až doobeda. Takže ešte len teraz zamiesil na korpus.
– To snáď nie je pravda! Veď za chvíľočku už k nám prídu prví hostia!
– Som si toho vedomá pani, ale čo ja zmôžem…
– Vy ste ale za firmu!!! Keby som mala čas tak idem ku konkurencii, ale…Kde máte zásteru?
– Nech sa páči! podáva úchytkom predavačka pestrofarebný kus látky.
– Ten Váš Michal nech mi nejde ani na oči!
– Ale veď on vám pomôže!
– No len aby!!!
A už sa pani Kolomazníková, Mišo a aj nešťastná predavačka zvŕtali v kuchyni.
– Vajíčka!
– Kakao!
– Šlahačka!
– Mandle!
– Mandle?
– Áno mandle, veď ako môže existovať mandľová torta bez mandlí.
– Nuž viete, môj muž rád sleduje v televízii futbal..
– No a čo ?
– No a keď je to najviac napínavé je veľmi nervózny…
– A…Nehovorte, že vám včera pojedol všetky mandle?!
– Do poslednej.
– Ja sa snáď zbláznim!!!
– Nie nebojte sa, nič nie je stratené. Mám takú sójovú náhradu, ktorá úplne nahradí mandle aj orechy.
– Sója, mandle a orechy?
– Iná možnosť nie je.
– Mňa porazí! Tak mi to sem dajte, ale vôbec som do toho nemala ísť.
– To zvládneme. ozval sa aj Mišo.
– Ty radšej mlč, keby si ju spravil už včera, už by bola hotová.
A už sa sypalo do misky niečo čudné, práškové, vraj výživné a chutné…
– Keď to Oto zistí, ten bude mať hneď po oslave. Bože, koľko je hodín?
– 16,20 !
– Veď už som tam mala byť.
Torta už naberala správnu podobu, aspoň navonok. Vložili ju do škatule a už si to pani Kolomazníková štrádlovala hore sídliskom. Už-už bola pri vchode, ako si nemotorne otvorila vchodové dvere a vhupla do výťahu. 1- vé, 2-hé, …4-té.
– Uf, konečne! povzdychla si, keď vyšla z kabíny.
Ako sa pokúšala odomknúť dvere bytu, krabica urobila „hup“ a z milej torty zostala len kaša.
– A je to!
Keď sa plná zmiešaných pocitov snažila zhrnúť hromádku nešťastia späť do škatule, otvorili sa dvere.
– Ahoj miláčik.
– Ahoj. Moje prekvapenie už nedostaneš. Zostalo z neho len toto. ukázala na zem.
– To mi je ľúto, ale …
– Viem čo chceš povedať, nevidieť tam oriešky. Ale dali sme tam skvelú náhradu – sójovú, ktorá úplne nahradí mandle i orechy. Vážne. Vraj všetky mandle pojedol pekárkin manžel.
– Ja viem drahá. Ale nielen on sám. Aj ja.
– Čo aj ty?
– No hore, v krčme „U pekára“ sme spolu sledovávali v TV futbal a popri tom sme si liečili nervy vyhrýzaním orieškov a mandlí. Ja som sa aj sprvoti čudoval odkiaľ ich pekár toľké berie, ale nevadilo mi to. Nebolo inak ani včera večer. Takže nezostalo ani na túto tvoju tortu.
Pani Kolomazníková zrazu očervenela, krabicu aj s jej obsahom manželovi strčila do rúk so slovami : „ Krásne narodeniny! A dobrú chuť!“ zbehla dolu schodmi ako mladá veverička. Za ňou nechápavo hľadel pár nechápajúcich manželových očí.
Peter Podhradsky venuje túto rozprávku pre
Pomôžte našej Sofinke pokračovať v rehabilitáciach a terapiach celý rok
Prosím pomôžte našej Sofinke ,aby mohla pokračovať v rehabilitáciach a terapiach, ktoré jej veľmi pomáhajú a vďaka ktorým robí veľké pokroky. Narodila sa v 25. týždni (mala 950g)z dvojčiat.Sestrička zomrela po 3 týždňoch.Sofi je bojovníčka,chce chodiť a napredovať ako ostatné deti,len potrebuje veľa cvičiť. Má 18 mesiacov,konečne chodí po štyroch,no veľký problém sú očka,kvôli retinopatii nedonosených nosí okuliare -5 dioptrie. Sofinka prekonala po narodení tieto ťažkosti: krvácanie do mozgu ,mala otvorený ductus, chronické ochorenie pľúc, nekrotizujúcu enterokolitídu (zápal a odumieranie čreva) a retinopatiu nedonosených III-IV stupeň , a teraz po roku a pol nám píšu diagnózu DMO. Potrebuje chodiť aspoň 2x do týždňa na terapiu Dévény (vďaka, ktorej sa začala pretáčať a ako 17 mesačná konečne chodiť po štyroch) 1hod. nás stojí 22 Eur http://www.therasuit.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=32&Itemid=24 Od septembra začala terapiu Skenar a už po1. cykle sa zlepšil očný kontakt, preto by v tom rada pokračovala ,aby mohla objavovať svet a tešiť sa zo všetkého čo uvidí. 1 cyklus je 5 dní po 1 hod. (každá hod. stojí 50 Eur) http://www.skenarterapia.com/ Veľmi sa jej páči vo vode, je to naša malá rybka, plávať chodí už od malého bábätka a radi by sme pokračovali aj naďalej , poisťovňa to neprepláca a každé plávanie stojí 7 e ,takisto aj hipoterpia. Veľmi nám pomohlo aj TheraSuit,co stojí 550e 2 týždne intenzívneho cvičenia a pomohlo by jej to zopakovať,aby sa už nebála urobiť prvý krôčk. Všetky tieto procedúry sú finančné náročne a nedá sa to všetko platiť z rodičovského príspevku. Veľmi nás poteší ak nám pomôžete v akejkoľvek sume ,aby sme mohli aspoň pokračovať v plávaní a v terapiach, ktoré jej pomáhajú. Želáme si ,nech naša Sofi ďalej napreduje ako ostatné zdravé deti a môže sa čoskoro tešiť na svoje prvé krôčiky.