ĽudiaĽuďom.sk Blog

V tomto článku   https://blog.ludialudom.sk/som-znechutena/   som písala o mojich dojmoch a pocitoch z vyšetrení v predvianočnom čase. Je to obdobie, kedy sa snažíme vo väčšej miere spríjemniť život sebe a svojmu okoliu. Preto som nechcela o mojom zdravotnom stave rozprávať s deťmi, ale potrebovala som to niekde zverejniť a tak vznikol ten článok, ktorý som ani nikde nezdieľala práve z dôvodu, aby sa deti a vnúčatá o tom nedozvedeli. Priznám sa, že nikdy predtým som toľko krát nevyslovila pri plánoch a budúcnosti, že „čo ja viem, čo bude dovtedy…“. A tiež som úplne ináč vnímala prianie zdravia.

Keď som mala prvý raz rakovinu, mala som malé deti a veľmi som si vtedy priala dožiť, aspoň kým deti trochu neodrastú. Deti sú už dospelé a teraz si veľmi prajem, aby som dožila aspoň dovtedy, kým neodrastú vnúčatá, ktorých rodičia žijú v cudzine každý svoj život.

A ešte mám jednu veľkú povinnosť – ešte 3 roky splácať mesačne 365€ pôžičky, aby som to nezanechala deťom.

A tak som oveľa viac čakala na dátum 5.1., kedy som bola objednaná na MR. A ešte nedočkavejšia som bola, keď som čakala na výsledky. Po ich oznámení sa mi uľavilo. Metastázy tam niesú. Niečo tam je, ale stav je stabilizovaný.  Z troch krvných výsledkov dva sú negatívne. Akurát mi skrátili termín kontroly zo 6 mesiacov na 4.

A tak môžem zas dúfať, že pôžičky stihnem splatiť a vnúčatá vychovať. A už aj môžem zdieľať tento článok.