Zadusia nás zákony?
Ešte sme poriadne ani neotvorili a už musíme opäť bojovať. Za existenciu tak ťažko vybudovanej chránenej dielne. A prečo? Pretože v súčasnosti sa rokuje o návrhoch zmien zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktoré sa netýkajú len chránených dielní, ktoré ešte len vzniknú, ale aj tých súčasne existujúcich, čiže aj tej našej.
Aby ste mali predstavu, o čom hovoríme.
Ak novela zákona prejde v pripravovanej verzii, na príspevky na zriadenie, ako aj na pracovného asistencia či i na udržanie zamestnanca, už nebude právny nárok, ako doteraz. A čo to bude pre nás znamenať? Že ak nebudú finančné prostriedky, bude mať ÚPSVaR pre nás jednoznačnú odpoveď, takú ako tomu bolo pred rokom 2004: „Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vašej žiadosti nemôžeme vyhovieť.“
Keby sme sa však pozreli na jednotlivé paragrafy súvisiace s prevádzkovaním/zriadením chránenej dielne, znamenalo by to nasledovné:
Príspevok na zriadenie chránenej dielne podľa § 56 daného zákona bude o polovicu nižší oproti súčasnému príspevku, pričom príspevok bude možné použiť len na zriadenie (vybavenie), ale nie na celkovú cenu práce ako je tomu teraz. Zároveň minimálna doba trvania pracovného miesta by sa predĺžila z 2 rokov na 3 roky.
Súbežne s príspevkom na § 56 (príspevok na zriadenie) môže dostávať zamestnávateľ príspevok podľa § 56a na udržanie pracovného miesta, a to počas 3 rokov. Avšak ak prejde návrh novely zákona, preplácať sa budú len „odvody“ na zdravotné a sociálne, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. A stále je tu podstatné slovné spojenie „môže dostávať“…
Možnosť dostať príspevok na pracovného asistenta podľa § 59 bude posudzovaná aj posudkovou komisiou (v súčasnosti tomu tak nie je), ktorá bude hodnotiť, či je pracovný asistent potrebný a v akom rozsahu. Avšak maximálny príspevok nebude 90 % z celkovej ceny práce zamestnanca, ale len 70%.
Jedine na príspevok súvisiaci s prevádzkovými nákladmi podľa § 60 má zostať právny nárok. Ale aj tu sú navrhované zmeny a to v tom, že príspevok bude jednotný, nebude už záležať na percentách poklesu postihnutia zamestnanca ako je tomu teraz, ale príspevok bude nižší a použiteľný len na nájom, energie, vodu, palivo a celkovú cenu práce. Na dopravu výrobkov, vedenie účtovníctva a ďalšie náklady nebude príspevok poskytovaný.
Znížené dotácie, posudková komisia… Nevytvára to náhodou priestor na korupciu, či iné – dajme tomu neštandardné, ak nie hneď neetické – správanie?! Nebudú ťažko zdravotne postihnuté osoby, no zároveň schopné a ochotné pracovať, opätovne sedieť doma, či v ústavných zariadeniach len preto, že nedostanú príležitosť aktívne sa zapojiť do pracovného procesu? Nevraciame sa náhodou o krok späť (ak nie hneď o dva) v integrácii zdravotne postihnutých? Skutočne si „tí hore“ neuvedomujú, že ľudia s hendikepom chcú a môžu pracovať, len potrebujú prispôsobiť pracovné podmienky? A že zamestnávatelia potrebujú isté finančné prostriedky a dotáciu štátu, nakoľko výdavky na zriadenie pracovného miesta pre osoby s hendikepom sú oveľa vyššie než pre vytvorenie pracovného miesta pre osoby bez hendikepu?
Skutočne sme jediní, kto si myslí, že chránené pracoviská pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím žiť chráneným životom, ktorý im pomáha existovať vo svete, v ktorom sami žiť nevedia? Že práve chránené pracoviská zvyšujú šance na ich uplatnenie sa na otvorenom trhu práce? Že ich naň pripravujú?
Chceme však veriť, že niečo zostane bez zmeny.
Pomoc firiem, jednotlivcov, Vás.
Lebo ak nás zadusia zákony, vy pre nás znamenáte druhý dych.
Prístav nádeje podporuje výzvy
Tréningové centrum pre hendikepovaných
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.