ĽudiaĽuďom.sk Blog

Môj článok je tak trochu reakciou na článok   Lucie Slovenskej    http://blog.ludialudom.sk/tiez-o-zakonoch/

Prvý raz som bola plne invalidná pred 27 rokmi.Asi po 3 – 4 rokoch invalidky na posudkovej začali hovoriť o znížení plnej invalidity na čiastočnú.Našťastie som pracovný pomer so zamestnávateľom nerozviazala.Aj napriek odporúčaniu odborných lekárov si závodná našla tisíc dôvodov, prečo ma nepríjme späť.A tak som sa odvolávala a hľadala spôsoby a inštitúcie, aby som mohla nastúpiť. Nebudem to všetko rozpisovať,doteraz mám na pamiatku odložené doklady. Skrátka, podľa posudkových lekárov som mohla svoju robotu vykonávať,podľa závodnej nie.

Keď som si to konečne vybojovala,nastal problém na personálnom oddelení,kde o mňa nemali záujem,lebo som bola čiastočný invalid.Tak som na posudkovej komisii žiadala,aby mi invaliditu odobrali úplne,čo podľa nich nebolo možné,lebo “tabuľky nepustia”.Na vysvetlenie dodávam, že v  tom čase až do r. 2004 bola invalidita buď úplná alebo čiastočná, čiže 50 %. Čiastočný invalid musel pracovať a ak jeho zárobok prekročil  určitú sumu,bola mu pozastavená výplata inv. dôchodku.Práve týmto na personálnom argumentovali, že oni ma nemôžu prijať na pôvodnú funkciu na 50% prac. pomer.Darmo som vysvetľovala že mi nevadí, keď mi prestane sociálka dôchodok vyplácať,že môžem byť zamestnaná na plný úväzok. Nakoniec sa mi to ale podarilo.

Od r. 2005, po zmene zákona,som začala znovu poberať inv. dôchodok. Môj stav sa začal zhoršovať, zo začiatku raz za pol roka, neskôr aj častejšie mi odstraňovali niekedy prístrojom, inokedy operačne polypy z konečníka a neskôr aj z dvanástnika, ktoré by sa ináč zvrhli na rakovinu.Na posudkovej som žiadala zvýšiť mieru postihnutia,čo sa mi aj podarilo,zvýšili mi na 60%.No časom sa začali polypy tvoriť na dvanástniku rýchlo a veľa, na zákroky som chodila do NOÚSA v Bratislave už každý mesiac, už sa nedali odstraňovať. Pred 4 rokmi som bola na operácii dvanástnika, v tom čase boli už 2 polypy zhubné. Lekár ma upozornil, že je to jedna z najťažších brušných operácií a podrobne mi vysvetlil, o akú operáciu ide, za čo som mu veľmi vďačná. Nedá sa vybrať len dvanástnik,ale aj spodná časť žalúdka,žlčník aj zo žlčovodmi,tretina pankreasu a časť tenkého čreva /v mojom prípade 60cm, hrubé nemám už 23 rokov/. Len tak mimochodom, pamätný dátum operácie – 16.11.1989. Keby mi len povedali, že mi odstránili dvanástnik, nikdy by som si nevybojovala plný inv. dôchodok.

Po čiastočnom zotavení z operácie som si na posudkovú podala žiadosť na zvýšenie miery postihnutia, čo mi bolo zamietnuté. Že môžem byť rada, že mám tých 60%, lebo diagnóza “odstraňovanie polypov na dvanástniku” ani v tabuľkách nieje, že to len prirovnali k odstraňovaniu vredov na žalúdku. Ďaľšia, pre mňa dôležitá informácia. Bola predomnou ťažká úloha – zohnať k nahliadnutiu tú múdru knihu s tabuľkami. Lenže to nešlo. No v tom čase som sa snažila vniknúť do tajov internetu a podarilo sa mi tieto tabuľky nájsť. Skutočne v nich nie je nič o polypoch, ale ani o rakovine a resekcii dvanástnika. Kedysi totiž bol dvanástnik neoperovateľný. A ľudí s polypózou tráviaceho ústrojenstva po svete veľa nechodí. Takže načo prerábať tabuľky, keď pacient môže byť odbytý odpoveďou, že to v tabuľkách nieje.

Keď mi posudková neuznala navýšenie, odvolala som sa na Sociálnu poisťovňu, kde mi mieru postihnutia zvýšili na 70%., teda len percento chýbalo do plnej invalidity. O zodpovednom preštudovaní mojej zdravotnej dokumentácie posudkovou komisiou svedčí fakt, že podľa nich som obézna, no pritom som po operácii schudla asi 27 kilov.

Posmelená informáciou posudkovej lekárky, že sa diagnóza dá prirovnať k inej, odvolala som sa na súd. Na súde som argumentovala tým, čo mám odstránené a že na resekciu žalúdka pre rakovinu je na plnú invaliditu nárok. A že ja mám toho viac ako len žalúdok. Sudca na to povedal, že to v papieroch nieje napísané. Lenže ono sa to schováva pod názvom zákroku – gastroduodenopankreatektómia. Alebo proximálna duodenopankreatektómia.Teda žalúdok – dvanástnik – pankreas. Prítomná lekárka zo sociálnej poisťovne sa k tomu nevyjadrila. Súd skončil tak, že mám byť znovu pozvaná na posudkovú komisiu. A ja som sa ďalej odborne pripravovala. Aké však bolo moje prekvapenie, keď bez posudkovej komisie mi prišlo rozhodnutie, že som invalidná na 90%. Lenže na inú diagnózu, ktorá ale bola datovaná o rok neskôr a tým pádom som prišla o rok spätného vyplatenia rozdielu dôchodku. Ale už som sa neodvolávala,vtedy som bola s výsledkom spokojná, aj keď s odstupom času čím ďalej tým viac to ľutujem. A štát opäť voľačo ušetril.A možno niekto získal na prémiach.