ĽudiaĽuďom.sk Blog

Tereza stála pri okne a čakala, či neuvidí prichádzať Ernesta. Sľúbil, že sa u nej zastaví, že si vyriešia nevypovedané. Odsťahoval sa od nej pred polrokom. Aké klišé. K o pätnásť rokov mladšej žene, s ktorou čaká dieťa. Nezodpovedné, prebleslo jej hlavou.

Má päťdesiat rokov a tá cundra, ktorá jej ho ukradla, stíha posledný rýchlik. Rodiť po prvý raz po tridsať päťke, to si nemohla uhnať mladšieho? Tereza vykričala Ernestovi, či si uvedomuje, že keď jeho syn alebo dcéra pôjde do školy, on pôjde pomaly do dôchodku? Ale on nič nedbal, len potichu, bez kriku, zatvoril za sebou a za ich tridsaťročným manželstvom dvere a viac sa o ňu neobzrel.

• Ešte prídeš škrabať na dvere, – nahnevane za ním zakričala, ale sama tušila, že trepe do vetra.

Ernest sa bez nej celý život zaobišiel. Nepatril k mužom, ktorí čakali, kedy im žena položí pod nos jedlo. Dokázal si sám navariť, vyprať, aj košele si, keď sa hnevali, sám vyžehlil. A lepšie ako ona. Bol uzavretý, málo toho narozprával, ak čosi povedal, malo to hlavu, aj pätu. Terezu vždy hnevalo, že ich dvaja synovia sa viac upierali na otca ako na večne namosúrenú matku. A to sa prečo potom hovorí, že synovia viac inklinujú k matkám, kým dcéry milujú väčšmi otcov? Prečo aspoň jeden z nich neprilipol viac k Tereze.

• To by si sa mala spýtať samej seba, – povedal jej nie raz Ernest, keď mu vyčítala, že čo povie on, je pre chlapcov sväté, čo ona, to berú na oveľa ľahšiu váhu. Ale vydarili sa. Aj keď Igorko má trochu problémy so začlenením sa medzi ľudí, je ťažký introvert a jeho otec je len jeho slabý odvar.
• Má tvoju povahu. Ten sa nikdy ani neožení.
• Keď videl, ako to doma chodí, asi mu odpadla chuť. Má obavu, aby to v jeho rodine nevyzeralo ako medzi nami dvoma, – dovolil si raz povedať Ernest a Tereza sa neopanovala a strelila mu zaucho. To rozhodlo, aspoň si to Tereza myslela, o tom, že ich rozbitý vzťah, sa už viac zlepiť nedal.
• Celý život som sa venovala rodine. Vám trom. Okradli ste ma o priateľstvá, ani kariéru som si nebudovala, – snažila sa Tereza ospravedlniť svoje počínanie, no Ernest na ňu ani nepozrel, keď do nej znovu vrezal tie slová.
• Tereza, ruku na srdce, ty si nikdy žiadne priateľky nemala… a my dvaja sme nežili žiadnym spoločenským životom. Nechcela si, aby k nám chodili návštevy. A kariéra? To o čom hovoríš? Školu si si nedokončila. Vyhovárala si sa na každého a na všetko. Keby to malo význam, kúpim ti veľké zrkadlo, aby si sa na seba pozrela.

Tereza sa nemienila nad sebou zamýšľať. Nemala prečo. To Ernest, ten ju celé roky vyciciaval, ponižoval a teraz, keď je v klimaktériu, kedy zostarla, keď citlivo na všetko reaguje, absolútne nemá pre ňu pochopenie. Namiesto toho, aby sa držali jeden druhého, nájde si trajdu, aby si dokázal, že je stále chlap. A synovia? Tí, namiesto toho, aby otca odpísali, mlčky s ním súhlasia.

• Nie je vám hanba, že budete mať o tridsať rokov mladšieho súrodenca?
• Nepreháňaj, mama, o dvadsaťtri, – povedal mladší syn a pevne zovrel ústa, – Ak sa otec tak rozhodol, je to jeho vec. Sama vieš, že to medzi vami skončilo dávno predtým, ako sa dal dohromady so Soňou.
• Tak ty aj vieš, ako sa volá? Nebodaj ju poznáš aj osobne?

Tereza preskočila pohľadom zo syna na syna. Obaja synovia mykli plecom v jedinom okamihu.

• Takže vy sa s ňou stretávate? Ale veď by sa hodila skôr k vám ako k nemu! K tomu, čo si hovorí otec. Zradili ste ma! Podrazili! – Tereza sa rozkričala a v afekte sa vrhla na dospelých synov. Mladší ju držal za ruky, ktorými sa rozháňala, aby im jednu uštedrila.
• Mama, tak vidíš, aká si. A potom sa čuduješ, že otec od teba odišiel.
• Aj vy ste ma opustili.
• Buď rada, že sme samostatní. Že ti, nie ako iní, nevisíme na krku.
• Odišli ste, lebo ma neznášate… nemáte ma radi, – Tereza sa rozplakala, – držíte stranu tej cundre…
• Mama, nie je to cundra. Volá sa Soňa a či sa ti to páči alebo nie, my rešpektujeme otcove rozhodnutie.
• Tak zmiznite za ním. A za ňou! Ja som pre vás len chudera. To mám za to, že som sa vám obetovala.
• Mami, – Igor to už nevydržal. Kostrbatým pohybom rúk sa snažil matku objať okolo krku, – nehovor tak. Si naša matka a my s bratom…
• Vypadnite! – Tereza striasla jeho ruku zo svojho pleca a kričala na synov, – Zmiznite mi z očí, vy hady odporné! Nech vás tu viac nevidím!

Synovia Ernesta a Terezy mlčky za sebou zatvorili vchodové dvere a ani v mysli im nenapadlo, že viac svoju matku živú neuvidia. Rešpektovali ju. Mali ju svojím spôsobom radi, no prahli po vlastných životoch, kde nebudú musieť počúvať náreky, krik a vyhrážky. Z domu zutekali, hneď ako im to možnosti dovoľovali. Keď Tereza osamela, rozhodla sa. Na zdrap papiera napísala dve vety.

Iné východisko som nemala. To, čo som urobila, je na svedomí vás troch.

Prisunula si stoličku k oknu a otvorila ho. Vyskočila zo šiesteho poschodia. Kým prišla záchranka, vydýchla naposledy. Susedia si šepkali, že vypadla z okna, ktoré umývala, ale Ernest a jeho dvaja synovia vedeli, aká je pravda. No ich svedomie, až na Igorovo zaváhanie, bolo čisté, nech sa na to človek pozeral z ktorejkoľvek strany.