Zvyk nebolí
Opäť som sa raz presvedčila, že papier veľa znesie. Aj keď ide o takú chúlostivú vec ako je Charta práv pacientov v SR, či Nemocničný poriadok.
Nemocnica ZV, 04:09 hod.: „Dobré ráno“ sestrička, ktorá vchádza k vám do izby slušne pozdraví, no vzápätí sa vám pokúša odobrať pár tekutín. Odbermi. „Dobré“, zvyknem odpovedať, ak sa za tých 5 sekúnd stihnem zorientovať a automaticky vytŕčam ruku. Viem predsa, prečo prišla.
„Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnou úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj DÔSTOJNÝM, ETICKÝM A HUMÁNNYM SPÔSOBOM,“ hovorí článok 2, bod 9, Charty práv pacientov v SR a potom aj nemocničný poriadok, ktorý sa na izbách nemocníc nachádza. Ten zväčša začína budíčkom – rannou hygienou, meraním teploty a odbermi (krv, moč). S informáciou, že nočný kľud končí o 6:00 ráno.
„Čo sa ma bojíte, že máte taký vysoký tlak?“ pýta sa ma sestrička bezprostredne po jeho nameraní o 04:38 hod.
Som si istá, že keby prišla v rannom čase (a nie počas nočného kľudu), môj tlak by bol normálnejší. Nuž v tejto situácii kto by sa nezľakol?!?!
Vo väčšine nemocníc je budíček o 05:30 hod. Viem to, lebo od roku 2008 som ich „precestovala“ niekoľko – Martin, Trenčín, Bratislava (Ružinov, Kramáre i štátnu v meste), Brno, Praha aj Pardubice. A nejde o náhodu. Jednak v náhody neverím a zároveň ťažko vám to niekto vyvráti, keď ich navštevujete v pravidelných mesačných intervaloch kvôli liečbe a ešte niekoľkokrát do roka neplánovane pre zdravotné komplikácie, ktoré sa vám nevyhýbajú.
Údajne je to prežitok z Rakúsko-Uhorska, pretože ako je všeobecne známe, cisár František Jozef vstával skoro a ostaní sa mu museli prispôsobiť. No nie vždy budíček začína potrebným meraním teploty a odbermi, ale zhonom, krikom a upratovaním. Časom prichádzam na to, že vo výhode sú tí, ktorí boli na základnej vojenskej službe. Tí to pravdepodobne poznajú a o to to majú v nemocnici ľahšie. Aspoň v tej zvolenskej. A to som sa ešte nedotkla práva zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti a spolurozhodovania o jej poskytovaní a liečení, alebo práv na informácie, či súhlasu pacienta s vyšetrovacím a liečebným postupom.
Stále som len pri neľudskom budíčku, krátko po štvrtej hodine ráno, v čase nočného kľudu.
Lebo papier veľa znesie.
Lebo ak sa to rozhodnete zmeniť, musíte byť pripravení na to, že to môže aj bolieť.
A možno preto to veľa ľudí neurobí.
Lebo zvyk nebolí.
A možno by stačilo urobiť len jedno z manažérskych rozhodnutí.
… posunúť pracovné smeny sestričiek o hodinu.
PS1.: Nakoľko sa v súčasnej dobe nachádzam v nemocnici a nemám pri sebe notebook, mojou sekretárkou a diktafónom bola Danka Lališová, ktorá sa postarala o prepis.
PS2: Už je zabookovaná do konca roka :)
Pozn.: Ilustračné foto, zdroj: http://www.slovenskypacient.sk/clanok/40/chrania-prava-pacientov
Marci V.K. podporuje výzvy
Tréningové centrum pre hendikepovaných
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.
Darujme zdravie formou liečebno-rehabilitačného pobytu
Hendikep. Postihnutie. Choroba. Dlhodobá. Chronická. A niekedy poúrazová. Mali by sme urobiť všetko pre obnovu, alebo náhradu porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Pre nás – ľudí so zdravotným postihnutím – je rehabilitácia najdôležitejšia. Je to šanca, nádej, ale i tvrdá drina. Posun vpred.