„Naše srdce z kameňa sa stane srdcom z mäsa, keď spoznáme, prečo iní plačú.“
Brennan Manning vo svojej knihe Tlkot Rabínovho srdca popisuje skúsenosť, ktorú prežil Stephen Covey.
Spomína na incident počas svojej nedeľnej cesty metrom.
Počas pokojnej jazdy New Yorkom vtrhli do vagónu metra deti so svojím otcom. Deti divoko pobehovali po vagóne, kričali, vrešťali a bili sa, pričom ich otec nejavil žiadnu snahu o to, aby nejako zasiahol.
Covey sa napokon otočil k otcovi a povedal: „Pane, možno by ste mohli spraviť so svojimi deťmi poriadok a povedať im, aby prestali vyvádzať a sadli si.“
„Viem, že by som mal čosi spraviť,“ odpovedal muž. „Práve ideme z nemocnice. Asi pred hodinou im zomrela matka. Ja len skrátka neviem, čo robiť.“
„Naše srdce z kameňa sa stane srdcom z mäsa, keď spoznáme, prečo iní plačú.“ B. Manning
Keď som dnes nadránom čítal tieto slová Manningovej knihy zostal som zarazený.
Zrejme som zameraný na seba, na svoju pravdu na vlastnú štruktúru fungovania sveta, ľudí okolo. Napadlo mi, že chcem žiť inak, byť viac sucitný, mať postoj súcitnosti voči druhým a aj voči sebe. Je to možno paradoxné, keď si toto uvedomím až po 9 mesiacoch na chate online poradne pre mladých. Možno to nie je niečo nové, čo som objavil, ale zase som bol konfrontovaný s tým, čo žijem a tým, čo v skutočnosti žiť chcem a chcem aj ponúknuť ďalej.
IPčko.sk je projekt o prijatí. Celé hodiny hovoríme s dobrovoľníkmi o tom, čo to vlastne je a hľadáme spôsoby, ako ho šíriť ďalej. Som hrdý na to, že o prijatí len nekecáme, ale snažíme sa ho žiť. Naši dobrovoľníci žijú súcit, ktorý ešte viac chcem žiť aj ja. Nie v nejakej naivite, jednoducho postoj slobody voči sebe a iným, vtedy keď môžem a viem.
Pred pár mesiacmi som napísal niekde, že keď žijem v múdrosti „prijatej nehy“, má to vplyv na samotný základ môjho vnímania reality. Má to vplyv na spôsob, ako reagujem na ľudí a ich životnú situáciu.
Ako sa správam k ľuďom okolo každý deň, či sú z Východu, z Bratislavy, z Oravy, rómovia alebo u mňa doma v obývačke, ako reagujem na ožrana na ulici zjazveného vlastnou slabosťou, ako reagujem, keď ma preruší niekto, koho neznášam, ako pristupujem k obyčajným ľuďom v ich obyčajnej nevere v celkom obyčajný deň – toto vyjaví viac a bolestnejšie pravdu o mne, než protipotratová samolepka na nárazníku auta, alebo skvelý moralistický slogan na mojej hrudi.
Život súcitu nie je ani nedbalá blahosklonnosť voči svetu, ani epidémia, ktorú Robert Wicks nazýva „chronická prívetivosť“.
Je to „cesta nehy“ prijatia, ktorá obchádza oblúkom slepý fanatizmus.
Namiesto toho sa snaží vidieť s prenikavou jasnosťou pravdu.
Ak je v našom srdci súcit, otvára nám oči voči jedinečnej hodnote každého človeka.
Toto je neprestávajúci celoživotný boj.
Je to zdĺhavý a pre mňa veľmi často bolestný proces.
No chceme tu byť ďalej stále vo väčšom súcite.
www.ipcko.sk
Marek Madro podporuje výzvy
ŽIJEME V MODERNEJ DOBE... MY MODERNIZUJEME AJ POMOC DRUHÝM
IPcko.sk je on-line centrum, poskytujúce poradenstvo priamo cez internet (prostredníctvom chatu) mladým ľuďom, ktorí sa nachádzajú v náročnej životnej situácii. Dajte nám možnosť, aby v tom neostali sami. Aj vďaka Vám, môžeme pomôcť tam, kde iní nemajú dosah.