„Toto pochopím…
… asi až keď budem väčšia.“ Sedí na gauči a usmieva sa popod nos. Krúti hlavou, ďalej si niečo kreslí a tvári sa, že nevidí, ako sme sa my, veľkí, na ňu pozreli prekvapene a pobavene zároveň. Objali sme sa, pobozkali a asi sme jej zatienili výhľad na hrajúceho sa brata.
To, čo poznajú, berú ako dogmu. Vidia hádky, hádajú sa. Počujú krik, hučia aj po sebe. Dávno som to pochopila. Snažím sa pripomínať si to v ťažkých dňoch. Nie vždy sa darí. Keď po sebe štekajú, naučili sa to len od nás. Aj keď po sebe nechávajú posmrkané vreckovky, na stole neodložené taniere, alebo sa hádajú o to, kto odloží vyťahané hračky či uprace bunker, ktorý robili spolu.
O hodinu ideme spať. Pyžamkáči si dočistia zuby. Vo dverách kúpeľne sa vystískajú. Pri puse na dobrú noc si počkajú, kým sa pri ich posteliach nestretneme. Trojobjatie po prvý raz, po druhý rez, spinkajte pekne. „Toto pochopím až neskôr.“ Je jedno, kedy pochopí dospelácke objatia a bozky. Kým si ich sama prispôsobila a prijala.
Marie Stracenská podporuje výzvy
pomozte Milankovi aby sa dostal na rehabilitacny pobyt do Adeli centra v Piestanoch
Finančná zbierka pre malého chlapčeka Milanka aby sa dostal na rehabilitačný pobyt Adeli centra v Piešťanoch
chcev vediet ako sa stoji na vlasnich nozickach
ahoj volam sa sebastianko virag narodil som sa 16.4.2007 do vienka som si zo svoji narodenim priniesol zakernu a ojedinelu chorobu svalovu muskularnu atrofiu tipu1 je viac tipov ale ja mam tu najhorsu moje svali ma neposluchaju casom mi mozu odumierat a ja nebudem vediet dichat mam problemi aj zvipraznovanim a stravu mam odelenu no jednim slovom dos zle . Napriek tomu vsetkemu verim ze sa viliecim a budem mat sancu bit ako ine deti strasne bi som chcel hrat fudbal alebo aspon stat na mojich nohach verim ze sa mi to podari uz som toho vela prebojoval som silni bojovnik prosim pomostemi abi som sa dostal do adeli tam ma vsetko co chcem naucia a postavia na nozicki uz vela deticiek postavili dakujem