“Absurdita” z Bruselu?
Pred rokmi, keď sa stalo aj Slovensko členskou krajinou Európskej únie, sme možno ani netušili, čo nám prinesie toto členstvo. Dúfali sme však, že by sme sa mohli mať lepšie. Počiatočná eufória a nadšenie časom pominuli a nastala realita, s ktorou sme azda nie vždy súhlasili. Azda sme chceli vidieť viac výhody než povinnosti a obmedzenia. Pred očami sa nám skvela pozitívna budúcnosť v spoločenstve vyspelých krajín. Vstupom do únie sme získali okrem finančných prostriedkov formou eurofondov aj právo spolurozhodovať prostredníctvom našich volených zástupcov v europarlamente. Aj po rokoch mnohí z nás vnímajú pridruženie k únii ako prospešné. Aj napriek tomu sa nám môžu zdať niektoré jej zákony a normy viac absurdné než pochopiteľné. Často počuť v bežných rozhovoroch v rodinách či na ulici ako nám chce únia diktovať, ako nás zväzuje a obmedzuje rozhodovacie mechanizmy jednotlivých členských štátov a podobne. Treba si však uvedomiť, že členstvom v tomto spoločenstve sme na seba vzali nielen rôzne práva a výhody, ale aj záväzok postupne implementovať európske zákony a nariadenia aj do našich zemepisných šírok.
V ostatnom čase rezonuje medzi verejnosťou jedna z ďalších európskych „absurdít“, aspoň tak ju definujú médiá, ale aj ľudia z ulice. Teda nie všetci, aby sme náhodou niekomu neprišili odznak euroskeptika, ktorý by najradšej hneď a zaraz vystúpil z únie a poriadne silno za sebou zabuchol dvere. Správa z médií je jasná a bez okolkov ide k jadru celého problému. Okrem stopky v predaji úsporných žiaroviek a postupného obmedzenia plastových tašiek pri nákupoch vyšla ďalšia smernica, ktorá nekompromisne vyradzuje z našich domácností vysávače s príkonom nad 1600 wattov. Aj takýmto pre niektorých až príliš bolestným a čiastočne snáď aj nespravodlivým opatrením chce Európska únia znižovať spotrebu energie a splniť tak klimatické ciele. Je to efektívne a správne? Verme, že áno. Šetriť treba, a to aj na celoeurópskej úrovni! Ale, čo ak sme si ako spotrebitelia zvykli na druh vysávačov, ktoré svojím vysokým výkonom naše byty povysávali jedna radosť? A teraz sa musíme uskromniť s vysávačom nižšej výkonnosti. Rana z Bruselu, ktorá má zasiahnuť bežný chod našich domácností, je možno jatrivá a tak sa skoro sa nezahojí. Zasahuje priamo a nezvratne. Už žiadne vysokovýkonné vysávače! Odporcovia tejto európskej normy majú svoju pravdu a argumentujú tým, že kvôli nižšiemu výkonu sa dosť podstatne predĺži čas vysávania a o jeho efektivite možno len snívať. Tiež majú vážne obavy z toho, že takéto vysávače budú slabé, a tak budeme musieť vysávať častejšie, viackrát po jednom mieste. Návrh Európskej únie môže dosť výrazne oklieštiť podnikateľské prostredie, ako aj slobodu výberu zákazníkov. Čo tam, po slobodnom výbere zákazníkov! My sa tu handrkujeme o takýchto malichernostiach a banálnostiach. Svet nestojí na tom, aký vysávač derie naše koberce. Ale aj na tom, či to chceme vidieť alebo nie! Predsa len svojím dielom prispievame buď k znižovaniu spotreby energií, alebo k jej často až nezmyselnému zvyšovaniu. Nakoniec mi z toho vychádza, že by sme sa mali predsa len viacej zamýšľať nad tým, ako plytváme alebo neplytváme energiou. A k tomu nepotrebujeme byť členmi Európskej únie, to by malo vychádzať z nášho presvedčenia, že chceme byť k prírode a jej zdrojom šetrnejší. Členstvo v únii nám však v mnohom otvára oči a to, čo je na prvý pohľad na hlavu postavené, sa nakoniec vyplatí. Netvrdím, že všetko, čo prichádza z dielne Bruselu, treba bez akéhokoľvek pripomienkovania prijať za svoje. Aj nad návrhmi eurolegislatívy je vhodné a nutné uvažovať. No, väčšina z nich má svoje opodstatnenie. O zakrivených uhorkách tu reč nebude. O zákaze istého obľúbeného pečiva tiež pomlčím. Únia nám nechce škodiť, aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať. Nemožno však všetko z jej “dielne” slepo prijímať a nevenovať tomu patričnú pozornosť. Naše europovedomie je nutné stále zvyšovať a skvalitňovať. Občianske iniciatívy sú veľmi potrebné aj na celoeurópskej úrovni.