Aj vám tak chýba detstvo?
Dívam sa niekam do steny, no mysľou som veľmi ďaleko. Vo svojom detstve. Niekde, kde som sa cítila bezpečne, kde som nemala žiadne starosti, kedy som si ani neuvedomovala, že toto obdobie sa raz skončí a vrhne ma to tak, ako každého z nás, do kolotoča povinností, práce, povinností a opäť práce…
Snáď každé dieťa túži byť dospelým, keď je okrikované, upozorňované, kárané, keď sa mu zakazuje, prikazuje stále dokola, keď musí to, či ono… A ani si neuvedomuje, že raz, až sa mu tá túžba splní, bude túžiť po opaku… Po niečom, čo sa už nedá vrátiť späť…
Mám krásny život, mám to, po čom som vždy túžila. Keď moji spolužiaci uvažovali o tom, kam pôjdu študovať, ja som vedela jediné- budem mať dobrého manžela a krásne deti. Moju rodinu. To je cieľ v mojom živote. A ostatné sa dá aj popri. Nuž a aj sa mi to splnilo, dokonca aj to ostatné robím popri :-).
No napriek tomu, niekedy túžim… Ide mi na jazyk vrátiť čas, no to nie je správne… Poviem to teda inak… Niekedy túžim byť opäť na chvíľu tým dieťaťom…
Túžim ísť k starkej na dedinu a celý deň stráviť na dvore a z piesku, trojlístkov, trávy v starej zelenej obitej rajničke variť skvelú polievočku pre sestru, ktorá je mojim manželom a kočíkuje naše dieťa.
Túžim po tom, aby nám starký ešte raz napustil vodu do vedra a my by sme sa v tom vedre dokázali čliapať obidve naraz a celučičký deň. Voda by bola všade, na verande, po dvore, po kuchyni, kde sme občas s mokrými nohami vbehli a starká nás nahnevaná hnala von.
Túžim hrať sa na obchod a v dielničke starkému porozkladať náradie, nanosiť tam z komory zemiaky, zo záhradky odtrhnúť zelenú paradajku, z prednej záhradky starkej obtrhať tulipány, či ruže, ktoré si vypestovala a predávať ich sestre, ktorá musela byť vždy povinne zákazníčka.
Túžim ísť do obrovskej záhrady, kde starká mala jablone, slivky, maliny, černice, egreše, ríbezle, jahody, paradajky, papriky, mrkvu…, a odtrhnúť si z každého a rovno to neumyté jesť a jesť a žuť, kým by som vládala.
Túžim ísť povinne okopať prednú záhradku, kde mala starká kvietky. Robila som to nerada, no ten pocit, keď to bolo hotové a starká ma chválila, lebo ona to neurobila lepšie ako ja, ten stál za to.
Túžim pri nej stáť, keď pečie a čakať, kedy mi dá vylizovať misku po ceste na koláčik, či po plnke, aby som bola ušmudlaná aj za ušami.
Túžim vojsť do špajze, ktorú mala na poschodí a vidieť tam navešané klobásky, starú chladničku s pedálom, preplnenú dobrotami od výmyslu sveta- väčšinou koláčmi všetkého druhu a potajomky klobásku zajedať koláčmi dúfajúc, že to nezbadá.
Túžim ísť s ňou na hroby, keď sme sa pekne poobliekali, natrhali sme kvietky zo záhradky a kráčali sme ďaleko hore dedinou, aby sme zapálili sviečky tým, ktorí nám už umreli.
Túžim ráno vstať a cítiť vôňu raňajok, čerstvý detviansky chlebík vo vajíčku od ozajstných sliepok, alebo plnú misku pampúšikov, ktoré nám vedela urobiť len naša starká.
Túžim po zapraženej mrveničke s hríbikmi, ktoré bol starký sám nazbierať, s mrkvičkou zo záhradky, ktorú len tesne pred tým vytiahla zo zeme.
Túžim zachraňovať vtáčika, ktorý sa neviem ako, zjavil na jej dvore a ja som sa oň starala, nosila mu vodu a potom zmizol. Verila som, že som ho zachránila, kým mi starký nepovedal, že ho zožrala mačka od susedov.
Túžim spať pod teplou duchnou, pri starkiných a starkého nohách, keď pozerali telku a na moje reči, že sa mi nedá spať, lebo je svetlo, povedali, zavri si oči a budeš mať tmu.
Túžim… ujsť od problémov k starkej… do môjho detstva…
Nejde to…
No ďakujem aspoň mojim snom, že ma tam občas vrátia…
Do komory, plnej dobrôt…
Do záhradky plnej ozajstnej zeleniny a ovocia…
Do domu voňajúceho dedinou…
Do môjho detstva…
Ingrid podporuje výzvy
Tréningové centrum pre hendikepovaných
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.
Darujme zdravie formou liečebno-rehabilitačného pobytu
Hendikep. Postihnutie. Choroba. Dlhodobá. Chronická. A niekedy poúrazová. Mali by sme urobiť všetko pre obnovu, alebo náhradu porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Pre nás – ľudí so zdravotným postihnutím – je rehabilitácia najdôležitejšia. Je to šanca, nádej, ale i tvrdá drina. Posun vpred.