Ako sa Mirko skamarádil s mačkou zo susedného dvora
Mačka Milka preskočila plot v záhradke a rozhliadla sa po okolí. Jej kamarátka zo susedného dvora tam ešte nebola.
… mala by prísť z tejto strany, rozmýšľala. Od potoka…
Vždy tade chodila, lebo cesty mali pravidelne rovnaké. Z dvora popri potoku a z brehu obďaleč sledovali, ako sa míhajú strieborné vlnky v potoku a sem tam vyskočí rybka vrtieľka.
… dnes sa asi oneskorila, ktovie, čo mala za prácu…veď mačky prácu predsa nemajú…
Ale to zle rozmýšľala. Jej kamarátka zo susedného dvora prácu mala. Zahnať sliepky z dvora. Tak sa na ne nahnevala. Zasa sa tam rozťahovali okolo jej obľúbeného miesta na studni a kdákali o hlúpostiach. Azda nejakú mačku môže zaujímať, že mali málo zrna v miskách. Alebo či si jedno kura nôžku v škáre prichytilo?
Zahnala sa labkou, ale nepomohlo. Zahnala sa druhou, zasa nič. Pomaly sa prikrčila a spoza fúzov ich sledovala.
Kdákali a kdákali. Hop a skočila medzi nich. Dávala si dobrý pozor. Neraz ju zobákmi klovali, keď sa im pod ne dostala. Ale dnes boli nejaké prispaté. Ani sa moc nenamáhala a rozpŕchli sa kade tade.
Spokojne si ľahla na svoje obľúbené miesto. Zasa si poleží na teplom slniečku.
A zrazu sa strhla. Nemala niečo iné na práci? A…kamarátka Milka ju predsa čaká na brehu potoka. Rybky naháňať. A už letela. Priamo k potoku.
Mirko bol schovaný za stromom a čakal. Každý prázdninový deň sa chodil k potoku pozerať na dve mačky. Jedna čierna, druhá pruhovaná. Jedna s bielym uchom, druhá s dlhočiznými fúzami. Obidve sa vždy priblížili k vode a nehybne pri nej sedeli. Tu jedna strčila labku do vody a mlátila s ňou po strieborných vlnkách. Tak silno, až stratila rovnováhu a padla do vody. Urobila hop a roztiahla sa vo vode na všetky štyri. Druhá sa asi nechcela zahanbiť a skočila k nej. Obidve skákali vo vode, vyzeralo to, akoby po sebe špliechali. Keď jedna vyliezla, dlho sa olizovala. Druhá takisto. Potom pri sebe sedeli a vyhrievali si mokré kožušky.
Potom sa rozišli. Vždy rovnako. Mačka Milka na jednu stranu, jej susedka zo susedného dvora na druhú.
Každý prázdninový deň rovnako. Až do chvíle, kedy mačka Milka mala na prácu niečo iného. Olizovať a kŕmiť svoje práve narodené mačiatka. Mačka zo susedného dvora chodila k brehu potoka stále. Sedela na brehu a k vode sa ani nepriblížila. Bolo jej smutno, samej sa jej do vody nechcelo.
Raz si k nej Mirko sadol. Pozrela na neho jedným okom. Mirko pomaly strčil nohu do vody. Mačka naklonila hlavu na bok, potom pozrela na Mirka. A chvíľu sedeli, každý rozmýšľal o inom.
Mirko znovu strčil nohu do vody. Zamával prstami, rozčeril vodu na strieborné kolesá. A naraz po jeho prstoch mačka skočila. Rovno po brucho do vody.
Mirko vstal a postavil sa do vody. Zohol sa a pošpliechol mačku. Tá si vo vode veselo šantila. Potom sa vrátili spolu na breh.
Mačka si sušila a olizovala kožuštek a Mirko si ľahol na brucho. A tak tam odvtedy sedávali…
Mirko a mačka zo susedného dvora.
Jana Veghova venuje túto rozprávku pre
Viktorka
Lásku a úsmev rozdáva na všetky strany, zdravíčka však na rozdávanie nemá. Reč je o veselej Viktorke , ktorá pri narodení dostala do vienka vážnu diagnózu - detskú mozgovú obrnu (DMO). Od chvíle, kedy si malé dievčatko začalo uvedomovať svoju ťažkú životnú situáciu, túži len po jednom "spraviť prvé krôčky". K tomu však potrebuje ešte veľa trpezlivosti, cviku a rehabilitácií, ktorých nikdy nie je dosť. Pomôžte jej aj vy splniť krásny detský sen, aby sa už viac na svojich rovesníkov nemusela dívať z invalidného vozíka.