Ako sa z BBSK stala sirota
Nerada sa pletiem do politiky, pretože na to nemám vzdelanie, rozhľad, prehľad a pravdu povediac, ani sa nezaujímam o politické dianie, pokiaľ sa netýka priamo mňa, mojej osoby, môjho životného statusu.
Nie je to preto, že by som nemala záujem.
Ale je to jednoducho preto, že mám iné záujmy.
Myslím, že je pochopiteľné, že na vŕtanie sa v politike nezostáva ani čas, ani chuť.
A napokon, nie politológia a politika sú moje špecifiká, skôr sociálna práca, ľudskosť, láska, pomáhanie, empatia, alebo spojím to do jedného ako ,,filantropia,,.
Ale neznamená to:
– že nemám vlastný názor
– že nesledujem, čím nás kŕmia médiá- je jedno, či tlačené, alebo televízia, rozhlas
– že nesledujem správanie politika na dobročinnej akcii- nie, keď sa zapnú svetlá kamier, ale práve naopak. Moje oči na ňom visia práve, keď to najmenej čaká
Aj keď… Viem, že taký človek je dostatočne vycvičený na to, aby vedel hrať, aj keď nehrá…:-)
A o čom vlastne dnes chcem hovoriť?
O tom, čo ma hnevá už pár dní.
O tom, že som doteraz čušala a len si vlastný názor tvorila, dívala sa s otvorenými očami a ušami.
Načúvala, počúvala, sledovala, čítala.
O tom, čoho sú plné médiá, ktoré nám podsúvajú svoj vlastný názor.
O tom, o čom som nechcela ani za nič.
Ale už je toho akosi veľa. Z každej strany.
A tak idem o tom, čo ma URÁŽA.
Ako človeka, ktorý už 34 rokov žije a vyrastá v BBSK.
Nádhernom kraji plnom hôr, lúk, dobrých ľudí s vlastnou kultúrou, veselou, pracovitou povahou, so srdcom na dlani.
O kraji, kde prišlo k urnám v 2. kole volieb do VÚC v r. 2013 cez 130.tisíc osôb, čo bola v percentách vôbec najvyššia účasť v SR.
O kraji, kde cez 70.tisíc voličov si za župana zvolilo Ing. Mgr. Kotlebu.
Viac, než 55%.
A odvtedy to začalo.
Emócie lomcujú celým Slovenskom, aj mnou. Čo teraz? Čo sa stane? Čo bude?
Nastanú nepokoje, násilie, holohlaví holobriadkovia nebudú vedieť, čo od radosti so sebou?
Vyvolá to ešte väčšie rasistické nepokoje, ako boli doteraz? Ak samozrejme, nejaké boli- v takom počte, v akom nám ich média prezentovali. Hm… neviem.
Netrúfam si hovoriť nič.
Obrovský nátlak, však môj nepokoj a moje emócie strachu a uvažovania, utláča do úzadia a do popredia sa dostáva HNEV.
Hnev na ostatné Slovensko.
Na ľudí, ktorí píšu vtipy, útočia navzájom jeden na druhého.
Lebo BBSK urážajú ľudia, ktorí tu nežijú, najmä tí, ktorých do toho absolútne nič /neobracajte tieto slová na iné, než chcem povedať/.
Lebo sa zosmiešňuje cez 70.tisíc ľudí, ktorí sa sami rozhodli.
Lebo zhadzujú ,,demokraciu,, tí, ktorí ju sami diktujú. Napríklad médiá. Lebo máme nadiktované, čo ideme pozerať, čo ideme počúvať… Od 89-teho denne.
V tomto štáte sa IBA hovorí o DEMOKRACII.
LEBO POKIAľ SA SLOBODNÝ OBČAN ROZHODNE, ČO IDE UROBIŤ A UROBÍ INÉ OD OČAKÁVANÉHO, JE UDUPANÝ DAVMI!
Sproste zhadzovaný.
A ja sa pýtam:
Nemá každý PRÁVO rozhodnúť sa SÁM????!!!!
Nemá každý PRÁVO sa mýliť????!!!!
Nemá každý PRÁVO opraviť svoju chybu????!!!!
Neviem, či náš kraj urobil dobre, alebo nie.
Ale rozhodlo 70.tisíc!!!
Z tých 70.tisíc sa len niektorí neboja hovoriť nahlas o tom, koho volili!
A toto je DEMOKRATICKÝ ŠTÁT????
Nemali by sme sa postaviť čelom k danej udalosti?
HRDO???
A povedať mu – Ing. Mgr. Kotlebovi- ,,TAK SA UKÁŽ!,,?
Nie…
Namiesto toho sa tu žerieme sami medzi sebou. A on sa tak môže iba vyškierať popod fúz.
Očakávala by som, že Slovensko by sa malo za BBSK postaviť a povedať:
,,Nech si sa rozhodol akokoľvek, verím, že si sa rozhodol najlepšie podľa svojho vedomia a svedomia. Vedz, že nech sa bude diať čokoľvek, stojím za Tebou. A pokiaľ zistíš, že si sa mýlil, budem prvý, kto Ti pomôže.,,
No to však asi očakávam veľa.
Lebo toto asi dokážu naozaj len tí s inteligenciou a nadhľadom.
A matky vo vzťahu k svojim deťom.
A BBSK akoby od soboty 23.11.2013 zostal sirotou…