Chcem, aby moje fotografie voňali
Na začiatky mojej vášne k fotografii si pamätám vcelku presne. Chodil som na strednú školu a postupne som začal chápať, že učenie ma až tak nebaví, aby som sa hlásil na právo. Myslím si, že ma motivoval výstrih o rok staršej spolužiačky, ktorú som túžil nafotiť :)
A to bol iba začiatok. Po strednej škole sa moje hobby stalo povolaním – a keď sa na to triezvo pozriem späť, zakázal by som si ukázať sa niekde s vtedajším portfóliom, v ktorom nič nebolo. Dnes je už to ale o inom, no podstata, že ma moja práca napĺňa, zostala i naďalej. Baví ma hra s objektom, či už človekom, alebo jedlom. Rád objavujem podstatu, aj keď veľakrát je celá podstata v zásade na povrchu. Na mojich záberoch sa časom ľudia zmenili na steaky, šaláty či koláče – samotné profilovanie na jedlo bolo tak trocha “nútené” zo strany vydavateľstva, pre ktoré pracujem. Napokon sa však ukázalo ako výhodné pre obe strany. Svedčí o tom viac než 30 kuchárskych kníh, ktoré sme spoločne vyprodukovali. Vo fotografovaní jedla som sa našiel a skĺbil som lásku k jedlu a lásku k fotke do jedného. Logicky som k tomu pripojil aj svoj vlastný food blog culinaria.sk, ktorý je však momentálne v štádiu stagnácie, keďže sa mi tej práce trocha nakopilo a blogu sa nedokážem venovať v takej miere, ako by som chcel.
Veľa ľudí sa ma pýta na to, že kde čerpám inšpiráciu. Odpoveďou je, že inšpiráciou samotnou je človek, ktorý sa fotí, priestor, nálada, môj zdravotný stav, tlak vzduchu, asi všetko naokolo a potom klasiky ako filmy, hudba alebo dejiny. Kritici z môjho okolia „mapujú“ moju tvorbu a čo ma úprimne teší, hodnotia moju prácu. Väčšinou sa neopovážia odporovať :) (srandujem) – no pravdou je, že sú ku mne úprimní, čo ma posúva ďalej. Jednoducho, keď sa mi podarí, pochvália ma a keď sa mi nepodarí, zaznie otázka, či som to myslel vážne.
Aby som však nezabudol, venujem sa aj iným voľno časovým aktivitám, ktorú sú spojené s fotografovaním. Veľmi rád by som zopakoval aukciu fotografií, ktorú som zorganizoval pred 4 rokmi. Výnos z nej bol ozaj pekný a padol aj na úrodnú pôdu. Prostredníctvom svojich fotografií sa snažím podať pocit alebo myšlienku – a to bez ohľadu na to, čo si o nich myslia ostatní, keďže majú veľkú hodnotu predovšetkým pre mňa. Preto sa riadim heslom, že ostatným pomôžem radšej v reálnom svete, než cez posolstvo fotografie. Myslím si, že každá pomoc ľuďom je prospešná – a to nielen pre tých, komu sa pomáha. Som toho názoru, že projektov, akým je i portál ludialudom.sk nie je nikdy dosť. Najmä v dnešnej dobe, keď si ľudia zabúdajú pomáhať len tak, z dobrej vôle. Ja osobne sa snažím žiť tak, aby som denne niekomu aspoň trocha pomohol. Už len obyčajným otvorením dverí do domu starkému o barliach. Viem, že to nie je nič veľké, ale aspoň som mu tie dvere nezabuchol pred nosom, čo spraví asi mnoho ľudí z nášho okolia.
Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol venovať jednu fotografiu do aukcie. Pochádza zo série, ktorú som vytvoril pred rokmi. Ide o kolekciu fotografií rytierov, resp. rytierok a jednu z nich som sa rozhodol darovať. S posolstvom rytierstva o práve a ochrane slabších…
Verím, že posolstvo splní svoj účel. Do budúcna sa chcem aj naďalej neustále zlepšovať, pretože méty sú vysoké a tých lepších fotografov v mojom okolí je veľmi veľa. No aj vďaka tomu budem môcť opäť venovať nejaký pekný záver pre dobrú vec, tak si držme palce navzájom.