Čo ma na Vianociach mimoriadne trápi
Bol Štedrý deň! Vraj najkrajší deň v roku… Pripúšťam, pre deti iste. Samozrejme, Vianociam sa nedá uprieť, ich osobité čaro. Ale všetko má líce aj rub. Viem, že nenapíšem žiadnu novinku, no z preplnených nákupných košíkov, prehnaného počtu darčekov pod stromčekom, ktoré si nájdu neposlušné a nevychované deti (vlastne aj poslušné), z prejedania sa, keď inde na našej planéte umierajú ľudia od hladu, mi nie je najveselšie.
Je ľahké kritizovať, poviete si. A každý by mal začať od seba. Neskromne poviem, že u mňa to platí. Začínam od seba, teda od našej rodiny :-) a svoju mamu krotím v šialených nákupoch i keď to nie je jednoduché. No keď sa pozriem do našej chladničky, ktorá praská vo švíkoch, vidím, že moja snaha sa nestretla s najväčším úspechom.
Štedrosť Vianoc cítiť aj na televíznych kanáloch. Celý rok pomaly niet čo pozerať, no počas týchto sviatkov sa to dobrými filmami na televíziách len tak hemží. To však nekritizujem, práve naopak.
Čo ma na Vianociach a na ľuďoch mrzí, je, čo po nich následuje. Zamrazí ma, keď vidím, čo mnohí urobia so stromčekmi, ktoré ich pár týždňov doma tešili. Vyhodené na dvoroch, pohodené pri smetiakoch. Napadne mi, prečo je takým veľkým problémom stromček zlikvidovať iným užitočnejším spôsobom? Keď mám doma živý stromček ja, odzdobím ho do poslednej salónky, či staniolu, kamarát ostrihá konáre záhradnými nožnicami a ja ho odveziem kozám do areálu, kde býva môj kôň. Veľmi sa mu každoročne potešia :-) Ak by som aj nemala túto možnosť, odniesla by som stromček do ZOO, alebo rovno do OLA. Určite by som ho však len tak nepohodila na dvor…
Ale konečne prejdem k meritu veci. Je tu niečo, čo ma na Vianociach trápi mimoriadne. Úprimne, nevládzem chodiť okolo miest, kde sa predávajú živé kapry. Prečo si ich musíme odniesť domov, trápiť ich vo vani a nakoniec, po týždňoch utrpenia, zniesť prapodivnými a málokedy šetrnými spôsobmi zo sveta. Veľmi dobre si pamätám, akú traumu som zažívala ako dieťa, keď moja babka v kúpeľni odpravovala rybu zo sveta. Poviete si, je to tak, odkedy svet svetom stojí. Áno, je to tak. No mne je to nesmierne ľúto. Myslíte si, že zvieratá pre nás toto obetovanie sa podstupujú dobrovoľne? Že sa rozhodli, že chcú byť rýchlo vykŕmené, živoriť v zajatí a nakoniec byť zjedené??? Nechápte ma zle, nechcem nikomu odoprieť vianočného kapra. Ale prečo musí pred smrťou absolvovať tuto neuveriteľnú tortúru? Ešte horšie pocity mám, keď na diaľnici míňam kamión plný teliatok, kráv a koní cestujúcich tisícky kilometrov na smrť. Napadlo Vám niekedy, ako sa asi cíti teliatko, ktoré odtrhnú od mamy, naložia ho vystrašené do kamióna, vlečú do Talianska, kde ho otrasným spôsobom usmrtia? Viem, že svet sa nezmení, a že zo všetkých nebudú vegetariáni, ale napriek tomu nedokážem pochopiť, ako môžu ľudia upiecť malé prasiatko, položiť ho na obloženú misu, strčiť mu do papuľky paradajku a usmievať sa nad ním. Nad hranice môjho chápania sú tiež dámy, ktoré nosia kožuchy napriek tomu, že vedia, aké hrozné utrpenie sa za nimi skrýva. Zvieratá celoživotne uväznené v klietkach, ukrutne trpiace a nakoniec stiahnuté z kože…
Mrzí ma, že musíte čítať tieto nepríjemné riadky. Lenže nemyslím si, že je správne zatvárať oči, alebo radšej na to ani nemyslieť…! Tým, že na to nebudeme myslieť, nezmeníme absolútne nič.
Ak Vás to, čo sa Vám snažím povedať zaujalo a chcete prispieť k zmene podobne ako ja, prosím, skúste začať od seba. Viem, že zažívame ťažké časy a nikto z nás nemá peňazí nazvyš, ale aj tak prosím, skúste si dávať do košíka radšej vajíčka od sliepok z voľného výbehu. Kupujte si kurča, ktoré žilo voľne na dvore, nie v klietke. To isté skúste u ostatných druhov mäsa. Prospejete nielen zvieratám, ale aj Vášmu zdraviu. Rovnako ako kožuch cítiacej bytosti, Vás zahreje aj umelá kožušina. A neplytvajte, prosím! Keď už museli zvieratá kvôli nám umrieť, nech neskončia ako pokazená šunka, či stará saláma v smetnom koši :-(
Majte sa krásne a skúste si pekný pocit zo života udržať napriek tomu, že Vás skúša! Na tejto planéte máme k dispozícii len pár desiatok rokov. Tak sa pokúsme, si ich nepremárniť. A nekazme ich ani tým okolo… Napriek všetkému nepríjemnému, s čím sa v živote stretávame, je obrovským darom, že tu môžeme byť :-)
So želaním toho najlepšieho do nadchádzajúceho roku 2013 ostáva
Jana Hospodárová podporuje výzvy
GREENPEACE
Staňte sa podporovateľom Greenpeace - organizácie, ktorá je nezávislá na vláde, politických stranách, korporáciách a iných hospodárskych skupinách. Našu činnosť môžeme vykonávať jedine vďaka nezištnej podpore jednotlivcov ako ste Vy.
Výstavba útulku Prešov
Mesto Prešov nemá funkčný útulok pre zvieratá a OZ Priatelia zvierat sa rozhodlo ho zriadiť. Dostali sme od mesta do prenájmu budovu (len na 3 roky) a začíname s prestavbou. Je tam potrebné zaviesť elektriku, vodu, kanál, kúrenie a všetko opraviť, keďže je to stará budova. Na uliciach nájdete množstvo týraných a nechceným zvierat, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, keďže im bolo ublížené človekom. Rozsah prác na budove odhadujeme na cca 10 - 15 000 €, všetko robíme svojpomocne, je to cena len za materiály. V neskoršom štádiu plánujeme budovu odkúpiť pretože treba do nej investovať a nechceme aby nám ju potom mesto zobralo.