ĽudiaĽuďom.sk Blog

Dnes sa vďaka internetu veľa dozviem o terapiách, rôznych liečeniach, hľadám lekárov. Pripadá mi to, že mi rodičia stávame sa liečiteľmi našich detí a prekonávame rôzne tie najhoršie diagnózy, aspoň u mňa to platí. Musela som sa rýchlo oťukať, lebo dcéra ma potrebuje. Tento úraz beriem ako niečo, čo musíme s dcérkou prekonať. Mali sme smolu pri pôrode, ale naše dieťa prežilo, je tu a musíme isť ďalej. Urobiť, čo je v našich silách. Väčšina rodičov, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii skúša možné aj nemožné a hľadá zázračnú metódu, ktorá by ich dieťatko vyliečila. Ani my nie sme výnimka. Zbierame informácie o chorobe, rôznych terapiách, rehabilitáciách.

Každý pobyt na rehabilitácií, kde som sa stretla s deťmi s nejakým zdravotným problémom, mi odoberal veľa energie. Povzniesť sa v týchto zariadeniach nad všetko je veľmi náročné. Mne to veľmi nejde. Vždy dostanem príležitosť si uvedomiť, ako to ma niekto ťažšie. Všetko ma to bolí a vravím si prečo? Ako si mám zachovať zdravú psychiku v takýchto podmienkach? Ak vidím toľko detičiek s rôznymi chorobami, plačem nad tým, že deti by predsa nemali takto trpieť. Musím pochopiť, že je to život. Ale až keď som prvýkrát prišla do Renona centra, doslova ma uchvátila pozitívna energia, ktorá tu vládla. Depresia či smútok tu nemá miesto. Lekári, terapeuti, osobní asistenti robia všetko preto, aby sa pacientom stav maximálne zlepšil. A toto úsilie je odmenené úspechmi – ten, kto absolvuje rehabilitačný pobyt, odchádza vo výrazne zlepšenom zdravotnom stave. Je to dôvodom na naozajstnú radosť všetkých hlavne však pacientov a rodičov.

Dá sa za peniaze kúpiť zdravie? Ak pomôcky, lieky, terapie rôzne liečenia sa musia zaplatiť, tak vravím, že áno – zdravie sa dá kúpiť v poniektorých prípadoch. Nie som rada v pozícií, kedy musím žiadať rôzne nadácie, priateľov a rodinu o pomoc. Vysvetľovať, kde všade poskytnuté dary použijeme, aj keď je to nad slnko jasné, keďže každé liečenie niečo stojí. Stretla som sa s rôznymi reakciami – aj pozitívne aj negatívne. Tento raz chcem napísať o tom negatívnom.

Zistila som, že nie som sama s takouto skúsenosťou a stáva sa to aj iným. Približne pred rokom som požiadala nadáciu, nebudem menovať, o pomoc. Najprv som požiadala o tlačivá, ako to majú v postupe. Odbila ma, že mi ich pošlú, ale neposlali, tak som sa informovala znova. Dostala som studenú sprchu, čo žobrem a že ak nemám dieťa ležiace na posteli, umierajúce, tak čo chcem. Nemôžem napísať všetko, čo som si vypočula, lebo to sa nedá, jednoducho som skončila rozhovor. Potom som nemohla asi týždeň spať, bolo mi hrozne. Nakoniec mi poštou došli tlačiva, ale nikdy som ich nevyplnila a neodoslala. Pomoc mi poskytli iné nadácie, ktoré som oslovila, alebo ak niektoré nemohli, povedali mi to normálnym spôsobom. Pointou všetkého pre mňa je: Načo idú reklamy, aby ľudia prispievali nadácií, ktorá chce pomáhať tým, čo to potrebujú, a ak ich poprosím o pomoc, vynadajú mi. Na čo vlastne sú nadácie? Nechcem kritizovať, lebo naozaj sú nadácie, ktoré pomáhajú. Ak by som nepotrebovala pre dcérku toľko finančne nákladných liečení, nemala by som najmenší dôvod prosiť o pomoc, lebo uskromniť sa vždy dá, vo všetkom. Ale ak je dieťa choré, nedá sa byť v liečení skromným. Rodič pre choré dieťa  chce urobiť aj nemožné a to mi dajú za pravdu rodičia, ktorý robia to isté ako mi.