DAJTE MU POKOJ

11

Nikdy toho svojho neotravujte! Neprovokujte! Nič od neho nevyžadujte! Tým, že od neho čosi neustále chcete, ho privádzate do neistoty. A do zúrivosti. Avšak poniektorí reagujú úplne inak ako jedoši. Promptne. Len čo vám čosi vidia na očiach, už skáču s plným nasadením aj bez padáka. Sú však takí, ktorí dostanú z vás vyrážky alebo akútnu hluchotu. Tretím typom sú chlapi, ktorých vytáčate ako kliešťov už len tým, že od nich chcete splnenie napríklad len tak triviálnej požiadavky /prosby/, ako je táto.

– Miláčik, mohol by si dať  papier do záchodu? – spýtate sa mimochodom. Kotúč WC papiera sa objaví v najmenšej miestnosti bytu až vtedy, keď ho vy nielen kúpite, ale aj vlastnoručne umiestníte do držiaka. Dovtedy si váš chlap radšej zastaví všetky fyziologické potreby, len aby mohol argumentovať:

– Slniečko, ale veď na teba vyšiel rad! Ja ho nepotrebujem!

Keďže stráviť /občas/ nemôžete len vášho partnera, nezostáva vám iné, ako to urobiť sama.

– Chrobáčik, mohol by si, prosím ťa, natrieť balkónové dvere, keď už nemáme na tie plastové okná? – skúsite tak opatrne, akoby ste komunikovali s puknutým vajcom.

– Kúp farbu, – ozve sa príkaz do telefónneho slúchadla.

– Akú? – pípnete nesmelo dúfajúc, že váš chlap vám povie, že to radšej sám spraví, aby ste zase nekúpili nejakú blbosť, či  farbu  na veľkonočné kraslice.

– V predajni sú predsa odborníci, odbije vás definitívne rozhodnutie nekompromisného muža. Dorazíte domov s rukami vyťahanými po členky nôh a desiatimi kilami farby, ktorá však vyschne do popraskania. Z prozaického dôvodu. Váš chlap nikdy nemal čas, chuť, náladu, bol indisponovaný na fyzickú prácu, únavou padal na okuliare… Rady by ste natreli okná samé, aj balkónové dvere, ale bojíte sa, že sa dotknete jeho samoľúbosti /ty si neverila v moje schopnosti?/ Urobíte však dobre. Vyhnete sa totiž vetám typu:

– To si nemohla vydržať? Nemohlo to počkať? Znemožnila si ma pred celým svetom! Beháš po byte so štetkou a kýblikom farby ako tajfún!

– Tak si mal ty otvoriť, keď si začul zvonenie pri dverách! Nemuseli ma susedia vidieť na vlastné oči!

– Ja som spal! Nie, nedopustite takýto dialóg! Skúste  nájsť spôsob, akým ísť na neho. /Aj od lesa/ Využite každú jeho dobrú vôľu, jeho iniciatívu /za predpokladu, že je vhodná konštelácia hviezd/. A nezabudnite ho pochváliť!

– Čumáčik, dala by si si kávu?

Vidíte, už je to tu. To sa vás on spýtal glejovitým hlasom v jedno nedeľné popoludnie z gauča. Oči sa vám rozšíria radosťou. Prikývnete tak rýchlo, že sa vám krčné stavce /tretí a štvrtý/ zaseknú.  Teraz nejačte! Nie je dôležitá vaša chrbtica, ale on! Prelomíte sa v páse, aby váš chlap videl prikývnutie celým vaším telom a usmejete sa aj cez krutú bolesť.

– Tak postav vodu, nadávkuj kávu do šálok a keď už stojíš, zalej ju. Mne daj tri kocky cukru. A mliečka len tak, za náprstok!, vydá rozkazy jedným dychom.

Najradšej by ste ho obarili vriacou vodou, avšak predstava, že by ste sa po zvyšok života museli pozerať nielen na zohyzdenú mužskú tvár, ale by vás zožralo svedomie aj s poltopánkami, vám to nedovolí.  Rezignujte! Vypestujte si vyššiu imunitu a pohoďte len rukou /s vankúšom po ňom/. Nastal čas, aby ste premýšľali, akú účinnú metódu zvoliť na vášho chlapa, ktorý je štepený proti zručnosti a ochotou mu narástla pleseň medzi prstami rúk. Vyzbrojte sa trpezlivosťou, ktorá, ako je všeobecne známa, ruže prináša. Nikde sa však nehovorí o tŕňoch na ich stopkách.

– Láska moja, nedala by sa chemoprénom prilepiť kľučka na dverách chladničky? – spýtate sa /namiesto toho, aby ste ho nechali na pokoji/ aj s návodom ako vyriešiť otváranie monštra, ktoré má chronicky prázdne brucho. Váš chlap na vás pozrie spod obočia, vyšle zúrivé signály a vám sa rozvibrujú celé vnútornosti. Načo ste do neho ryli? Prečo ste si neudržali ústa na uzde? Vari vám bola potrebná tichá domácnosť po spŕške jeho slov? Akých? No, to vari nie je až taká impertinentná otázka.

– Mária /Xénia, Štefánia, Melánia/, ty musíš stále čosi chcieť?! Za to, že teba svrbí zadok a niečo si zmyslíš aj uprostred noci, ja aby som skákal ako taká opica?! Vôbec neberieš na mňa ohľad! Napadlo ti spýtať sa, či nie som unavený, či nie som vystresovaný tak, že zaspím prostred zaujímavého televízneho programu? Nedokážeš si zahryznúť do jazyka? Viem, že ho máš dlhý ako telefónna šnúra, ale ovládaj sa a nechaj ma žiť!

Čo iné v takejto situácie dokážete? Odujete pery. Chyba! Keď sa urazíte, spôsobíte svojmu protipólu /ale len po rokoch manželstva či partnerstva/ nesmierne uvoľnenie /svalov i tých mimických/. Závisí znovu len od vás, ako dlho budete potom musieť hľadieť na spuchlinu, ktorá získa okrem sebaistoty, pivné mozole, odreté lakte z opierania sa o dubový stôl v krčme a dostatočným spánkom zregenerovanú pokožku na tvári i zadku. Kým vaše kŕčové žily sú ako námornícke laná, jeho nohy, husto porastené pralesom chlpov, sú na váľande v horizontálnej polohe. Jeho totálny relax je priamoúmerný vašej absolútnej vyčerpanosti. Až keď skolabujete, všimne si, že čosi nemilé, ako mucha tse-tse,  prestalo lietať po byte.

– Pampúšik, a ty sa čo vyvaľuješ v posteli? Azda nie si chorá?, hľadí na vás s neskrytým záujmom, klipkajúc očami cez bifokálky a vy by ste mu najradšej odvrkli, že chorá ste, ale z neho. Možno trpí výčitkami svedomia /to je ten lepší prípad/, možno na vás hľadí ako na čosi, čo sa čerstvo vyliahlo zo škrupinky /ani to nie je najhoršie/ a možno vás rovno pošle do teplých krajín, v ktorých sa roztaví vaša tvrdá nátura /pozor, ide o čisto stratený prípad!/ Váš muž lieta s kladivom po byte a len čo si zabije ukazovák ľavej ruky do steny, vrtákom hiltky urobí  dieru do panelu tak, že okolo nej opadne omietka s priemerom desať centimetrov, je to tu. A keď morí kuchynskú linku s toľkou vervou /len to mať rýchlo z krku/, že moridlom zacapká aj podlahu /tak, čo je? Kde si? Treba to vyumývať riedidlom!/, mlčte! Nevydajte zo seba ani hlásku! Ani vtedy, keď odmietne oškrabať stenu  pôvodnej  maľovky a tá nová vám spadne rovno na hlavu zo stropu! Nereagujte ani na tie najvychytenejšie oplzlé výrazy, ktorými si váš chlap uľaví, keď vyjde jeho snaha navnivoč /oceňte, ak slovami mieri na vlastné ja/. Ak sa mu odlomí páčka na splachovači, skríknite skôr ako on zúrivosťou skolabuje: „To je neskutočné, ako rýchlo sa plast unavil! Výrobcovia robia aušusy, ktoré majú minimálnu životnosť, len aby si zákazník stále kupoval ich  výrobky!“

Nebráňte iniciatíve svojho chlapa, ak sa snaží opraviť rozheganú posteľ, keď kašle kávový mlynček a on mu po svojom nasadí  antibiotiká, keď „imbusákom“ zaťahuje kľučky záchodových dverí…. jednoducho, ochote sa medze nekladú.

– Ferko /Peťko, Jožko, Igorko/, ty si tak šikovný! Čo by som si bez teba počala? No, rozhodne by ste bez neho nepočala, ale o tom potom. Len čo slastne zaspí, učičíkaný vaším pochlebovaním… opravujem, chválou, vyhrňte si rukávy a pustite sa do práce. Aj keď s vedomím a neochvejnou istotou, že je oveľa jednoduchšie postaviť nový dom, ako reparovať ten starý. Nuž, ale na druhej strane… ak aj neskôr v živote  narazíte na chlapa, ktorý má zlaté ruky, po iných stránkach vám vôbec nemusí sadnúť /na lep/. A to by malo byť pre vás mementom. Takže, memorujte si vety, štylizácia je individuálna, ktorých ústrednou myšlienkou je to, aby ste nechali na pokoji to, čo vás nepáli. A on, on predsa nie je „to“!

Image 1

Stará jedáleň

OZ Stará jedáleň vzniklo so zámerom vybudovať komunitné a zároveň nízkoprahové centrum pre mladých ľudí a miestnych obyvateľov v Bratislave-Rači. Starú jedáleň založili 3 lokálne pôsobiace občianske združenia, ktoré spojili...

Podporiť výzvu

Image 1

Divé maky - Staňte sa ochrancom talentovaných rómskych detí

Staňte sa ochrancom divých makov – talentovaných rómskych detí. Prostredníctvom podpory našich projektov im dáte šancu na vzdelanie, motivujte k lepším výkonom, podporíte v cieľavedomosti a vytrvalosti, aby z nich mohli...

Podporiť výzvu

Image 51

Prosba o pomoc

Rozvedená mamička s dvoma deťmi po ťažkej rakovine prosí o pomoc pre svoju rodinu....

Podporiť výzvu