ĽudiaĽuďom.sk Blog

Po smrti otca rodiny sa dvaja najstarší synovia, 14 a 12 roční chlapci, starajú o domácnosť, pomáhajú mame a podieľajú sa tiež na výchove dvoch mladších súrodencov. Mamka je na nich právom hrdá a rozhodla sa, že o jej šikovných deťoch by malo vedieť čo najviac ľudí. Preto ich prihlásila do Detského činu roka a chlapci v roku 2008 získali ocenenie v kategórii Pomoc v rodine.

„Rozhodla som sa na Detský čin roka navrhnúť svojich dvoch synov. Som matkou štyroch detí vo veku 14,12, 6 a 2,5 roka. Poviete si, prečo chce matka navrhnúť svoje deti na čin roka? Tak Vám to napíšem. Do 22.12.2005 sme boli úplne normálna

rodina. V ten deň mal najmladší synček len štyri mesiace. Tak ako každá rodina, aj my sme sa tešili na Vianoce. Náš ocko bol na nákupe a viac sa nevrátil. Večer, asi okolo 16:00 nám prišli povedať krutú správu. Ocko mal ťažkú autonehodu, pri ktorej bol na mieste mŕtvy. V ten deň sa nám zrútil celý svet. Od toho dňa zvádzame krutý boj so životom. Je to zlé, keď rodina ostane bez matky, ale je to zlé, keď príde rodina o otecka. Môj manžel bol veľmi starostlivý a dobrý človek. Ľubko a Peťko od toho dňa museli na seba vziať všetku ockovu prácu. Spolu sa to snažíme zvládať, hoci je to niekedy ťažké. Pred týždňom som dostala vysoké teploty a nevládala som sa o nich vôbec postarať. Najstarší syn Ľubko ostal s nami doma. Hral sa so sestričkou a bračekom. Dal im jesť, piť a všetko, čo potrebovali. Staral sa príkladne aj o mňa. Nosil mi piť, obklady, chodil so mnou na toaletu. Peťko, keď prišiel domov zo školy, navaril, aby bolo na druhý deň čo jesť. Peťko rád varí… Prečo boli rozdelení takto? Ľubko vymeškáva veľmi málo a Peťko je dosť často chorý, niekedy má problém dohnať učivo. Môžem Vám povedať, že mám doma tie najväčšie poklady. Finančne sme na tom dosť zle, ale ja som aj tak najbohatšou matkou na svete. Aj oni majú svoje chyby, tak ako všetci, ale som na nich právom hrdá. Nie sú s nimi problémy ani v škole, radi pomôžu. Najmenší si nepozná ocka, ale chlapci aj malá mu stále vravia, čo všetko s ním prežili a tak mu to chcú vynahradiť. Moniku naučili minulý rok bicyklovať, s malým hrajú futbal… Verte, sú to „naj“ deti a veľmi ich ľúbim. Dopriala by som takéto deti všetkým rodičom. To, akí sú, je zásluha hlavne manžela, ktorý chlapcom vždy vravel, že sa majú vedieť postarať o rodinu a nie deliť prácu na mužskú a ženskú… Preto budem šťastná, keď sa o ich čine dozvie čo najviac ľudí, nech vedia, že sú deti, ktorým záleží na rodine.“