ĽudiaĽuďom.sk Blog

V kategórii Pomoc iným ľuďom získali ocenenie v roku 2004 Miro a Šimon. Dvaja kamaráti, ktorí pomohli neznámemu dievčatku so zranenou nohou.

 

„Vlani, po skončení školského roku, som šiel s mamou a otcom na dovolenku na chatu v Štiavnických horách. Chodili sme tam na prechádzky a s mojim kamarátom Šimonom sme behali po lese a zbierali lesné plody. Raz sme sa vybrali do lesa zbierať černice. Keď sme prišli na paseku, videli sme obrovské množstvo černicových kríkov. Začali sme ich zbierať do vedierok. No neboli sme tu len my dvaja. Okrem nás tu boli ešte tri deti, ktoré tiež zbierali černicové plody, ktorých tu bolo veľmi veľa. Zdržali sme sa na dlhšie, lebo sme mali so sebou až tri vedierka, ktoré sme chceli všetky naplniť. Naraz sme počuli bolestný výkrik a plač z neďalekých krovísk. Keď sme pribehli na miesto odkiaľ sme počuli krik a nárek, videli sme asi deväťročné dievčatko, ktoré sedelo na nízkom pníčku, držalo si nohu a plakalo. Keď sme k nej prišli, zistili sme, že v predkolení má hlbokú tržnú ranu, z ktorej jej prudko vytekala krv. Po prvom šoku z tohto pohľadu som poslal Šimona na chatu po pomoc a ja som si spomenul na to, čo sme sa učili v škole na prírodovede. Vytiahol som si remeň, ustlal som jej machom a nohu som jej podložil tak, aby ju mala čo najvyššie. Asi po pätnástich minútach pribehli moji rodičia a naložili Moniku do auta, ktoré už čakalo na okraji lesa a odviezli ju do nemocnice v Banskej Štiavnici. Po odbornom ošetrení a operácii nohy sme sa dozvedeli, že Monika si ostrým konárom napichla nohu a zároveň poškodila žilu. Lekári konštatovali, že prvá pomoc bola perfektne prevedená a aj preto Monika bola už mimo nebezpečenstva. Rodičia Moniky nám poďakovali za pomoc v núdzi a za záchranu ich dievčatka. Ja som bol hrdý na to, čo som urobil a najviac na to, že som si spomenul na učivo zo školy a že som to dokázal použiť v praxi pri záchrane života. Od tej doby som si uvedomil, že sa chcem stať lekárom a pomáhať ostatným ľuďom byť zdravými.“