ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nikolka pomáha dennodenne svojim nepočujúcim rodičom. Je ich hlasom, je ich sluchom… Šikovná, dobrá a veľmi rozumná Nikolka získala v roku 2006 cenu v kategórii Pomoc v rodine.

„Volám sa Nikolka a som žiačkou 3. triedy základnej školy na Grösslingovej ulici v Bratislave. Narodila som sa pred 9. rokmi mojim ťažko postihnutým rodičom – nepočujúcim. Prostredie, v ktorom som rástla a žijem, je pre mňa samozrejmosťou. Nikdy mi nevadilo, ani som si neuvedomovala, že moji rodičia sú trochu iní ako tí druhí. Zahŕňajú ma svojou láskou a aj s pomocou starých rodičov som si zvykla na to, ako treba s nimi komunikovať a správať sa k nim.

                Keď som začala chodiť do tejto školy, moji spolužiaci si všimli, že moja maminka rozpráva inak ako iní rodičia. Začali sa mi posmievať a veľmi ma to bolelo. Stalo sa aj to, že keď som mamu bránila, tak som sa za moju pravdu aj pobila. Mala som z toho zdravotné problémy, v noci som sa trápila a nemohla som spávať. Aj moji rodičia boli z toho nešťastní. Moja stará mama to povedala triednej učiteľke a tá to deťom vysvetlila. Veľmi ľúbim svojich rodičov a som na nich pyšná, pretože s takým postihnutím, akým je úplná hluchota, sa im žije veľmi ťažko. Nepočujú, aký mám hlas, ako sa viem krásne smiať, ako plačem, aká je nádherná hudba… Majú problémy, keď treba ísť niečo vybaviť na úrady, nakupovať, nepočujú správy v rozhlase alebo v televízii, alebo čo rozprávajú ľudia v ich blízkosti. Sú obklopení úplným tichom a tak sú odkázaní na pomoc nás, počujúcich. Som šťastná, že ja som sa narodila zdravá a môžem im pomôcť už teraz, ako malé dievčatko. Dokážem za nich vybaviť už veľa vecí, oni mi to vysvetlia po svojom a posunkami a ja hovorím: pri nákupoch, pri prekladaní deja z rôznych správ, relácii, z filmov v televízii a vytelefonujem za nich to, čo je potrebné… Moji rodičia sa dokázali vyrovnať so svojím osudom, každodenne bojovať aj s maličkosťami, ktoré si počujúci vôbec neuvedomujú, vedia poctivo pracovať, zabezpečiť náš spoločný rodinný život, neuzatvárajú sa do seba. Chodíme spolu na výstavy, podujatia, máme veľa priateľov. Som s nimi rada, vážim si ich. Pomáham im denne natoľko, ako som schopná. Chcem byť ich pomocou a svojou starostlivosťou im vraciam teraz i v budúcnosti ich lásku.“