ĽudiaĽuďom.sk Blog

Michal, žiak 8. triedy ZŠ Tribečská, Topoľčany, získal v roku 2001 ocenenie v kategórii Pomoc iným ľuďom. Píše o tom, ako si našiel nového priateľa a ako spolu so sestrou Braňovi spríjemňujú dlhé dni a pomáhajú v každodennej činnosti.

Budem písať smutný príbeh o telesne a čiastočne i duševne postihnutom chlapcovi Braňovi. Spoznal som ho vtedy, keď jeho mama ešte žila a bola učiteľkou na škole, ktorú navštevujem. Vo všetkom bol odkázaný na svoju mamičku a invalidnú trojkolku, lebo choré nohy ho nechceli poslúchať. Stalo sa však, že Brankova mamička zomrela a on zostal sám, bez otca a blízkej rodiny. Stretol som sa s ním asi rok po tej hroznej udalosti. Mal niečo vyše dvadsiatky. Sťažoval sa mi, že je stále sám, iba teta mu nakupuje a nosí obedy. Trápil ma jeho osud, dlho som premýšľal nad tým, čo by som mohol pre neho urobiť.

Pri ďalšom stretnutí som mu navrhol, že mu budem chodiť pomáhať. Pridala sa aj moja sestra. Cestou do školy sa u neho zastavíme a pripravíme raňajky. Popoludní chodíme s ním na vychádzky, poupratujeme byt, vysávame, utierame prach, umyjeme riad, keď treba aj okná. Keď príde rad na umývanie schodišťa, urobíme to za neho. V nedeľu si zvykol chodiť s nami do kostola. Dobre mu padne i to, že nemusí byť stále sám. Je rád, že nás spoznal a za pomoc je nám veľmi vďačný. Nás to hreje pri srdiečku a máme dobrý pocit z toho, keď môžeme byť pre niekoho užitoční. Ľudia by si mali viac pomáhať. A nielen peniazmi a darmi. Veď všetko je lacné, čo sa dá kúpiť za peniaze.