ĽudiaĽuďom.sk Blog

Spolužiaci sa rozhodli pomôcť zranenému kamarátovi, ktorý ležal v kóme po ťažkom úraze. Ich skvelé nápady zabrali a Janko sa rýchlo, oveľa rýchlejšie, než by ktokoľvek čakal, vrátil do školy. Žiaci vtedy sekundy na gymnáziu v Považskej Bystrici získali v roku 2010 ocenenie v kategórii Dobrý nápad.

„Lyžovačka – pre niekoho zábava a šport, pre nášho jedenásťročného spolužiaka Jana sa stala takmer osudnou. V jedno pondelkové, zimné ráno vbehla pani učiteľka do triedy so slzami v očiach. „Už to viete?“, spýtala sa. „Janko leží v nemocnici v kóme. Lyžoval v Čičmanoch a pri jednej jazde ho niekto sotil. On nezvládol rýchlosť a narazil do stromu.“ Napriek tomu, že mal prilbu, utrpel ťažké poranenia hlavy, chrbtice a otvorenú zlomeninu ruky. Na miesto nehody prišli záchranári s vrtuľníkom a previezli ho do Žilinskej a neskôr Martinskej nemocnice. Doktori mu nedávali veľké šance na prežitie, hlavne kvôli opuchu a krvácaniu do mozgu. V triede nebolo nikoho, komu by sa netlačili slzy do očí. Všetci mysleli len to, ako mu pomôcť. Ako prvý nápad sme zrealizovali spoločnú fotku, ktorú sme mu poslali spolu s listom do nemocnice. Jeho mama mu list čítala, no Jano nie a nie zareagovať. Ako druhé sme s pomocou pani učiteľky nahrali zvukovú nahrávku na diktafón. Každý z nás mu povedal povzbudivý odkaz. Po spustení nahrávky sa prejavili prvé náznaky vnímania, ako aj silný plač. Aj keď sa jeho stav zlepšoval, ešte stále nebol pri vedomí. Po veľkom úspechu sme sa rozhodli nahrať ďalšiu nahrávku. Bola kľúčom k jeho prebudeniu. Po mesiaci v nemocnici sa presunul na dvojtýždňové liečenie do Šamorína, kam sme mu poslali videonahrávku. Vedeli sme, že sa jeho zdravotný stav zlepšil a netrpezlivo sme čakali na jeho návrat. Nikto netušil, že tak skoro. Nemôžeme zabudnúť na tú chvíľu. Všetci sme s otvorenými ústami pozerali na Jana, ktorý opatrne vchádzal do triedy. Sme radi, že už s nami chodí do školy a je zase v našom kolektíve. Niekedy aj pár slov a dobrý nápad dokáže zachrániť život. “