Dobrá správa o tejto krajine. Jedna z najlepších, aké som za ostatné obdobie počul
„Oddnes dovolenkujem a chcel som dovolenku začať dobrým skutkom, tak som prispel na jednu z výziev na ĽudiaĽuďom.sk. Veľmi sa mi páči váš projekt Kamoši z webu, skvelé,“ povedal mi v pondelok kamarát. Poznáte to, týždeň sa rozbieha, človek má hlavu plnú úloh, výziev, predsavzatí. Niečo také hneď na jeho štarte poteší.
Týždeň, aspoň jeho pracovná časť, je za nami. Je sobota ráno a za oknami padá vytúžený letný dážď, ktorý meteorológovia ohlasovali už niekoľko dní. Ideálny čas spomaliť a obzrieť sa späť. Z týždňa, ktorý pekne začal, sa vzápätí stalo krátke obdobie, ktoré zmenilo môj pohľad na túto krajinu a zrejme naň ešte dlho budem spomínať ako na jedno z najzaujímavejších. Poďme ale poporiadku…
Kto si spomenie na férového chlapíka?
Keď mi pred niekoľkými dňami zavolal známy novinár a kamarát, aby prekonzultoval možnosť uverejniť na ĽudiaĽuďom.sk výzvu na podporu niekdajšieho zástupcu riaditeľa Vojenského spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, nevedel som odhadnúť, čo to môže spôsobiť. Suma, ktorú potreboval na liečbu ojedinelého druhu rakoviny bola dosť vysoká. Tropické horúčavy ženú už druhý týždeň ľudí ďaleko od počítačov na kúpaliská a k jazerám. Júl a august sú zvyčajne v darcovstve, aj na našom portáli, najslabšími mesiacmi.
Suchodolinského som si pamätal zo správ, pôsobil ako férový chlap, ktorý nemal problém postaviť sa mocným a odhaliť nekalosti v tajnej službe. Proste sympaťák. Od jeho odhalení však predsa len už uplynul nejaký čas a navyše, ako je v našej krajinke zvykom, dodnes z prípadu neboli vyvodené žiadne dôsledky, nepadla ani jedna hlava a vyšetrovanie odišlo do stratena. Spomenie si niekto na neho?
Keď vás zrak neklame
V pondelok uverejnili niektoré médiá a blogeri informáciu o Suchodolinského výzve. Postupne pod výzvou začali pribúdať prvé dary. A potom zrazu veľa, veľa príspevkov. Pribúdali tak rýchlo, že sme si ani nestihli uvedomovať, aký malý zázrak sa práve deje. Do 24 hodín sa výzva naplnila. Keď som telefonoval s autorom výzvy, Suchodolinského priateľom a exkolegom Romanom Mikulcom, v hlase bývalého šéfa vojenských tajných som cítil ťažko premáhané dojatie. Nádej na liečbu v Rusku, ktorá by mohla pomôcť, sa zhmotnila a zrazu vyzerala veľmi reálne.
Volali mi novinári, aj mnohí známi sa ma pýtali, čím to je. Ako si vysvetľujem, že výzva Vladimíra Suchodolinského mala taký úspech. Ani dnes to naisto neviem. Určite sa pod to podpísali médiá, sociálne siete a známi ľudia, ktorí informáciu šírili. Ale omnoho viac dúfam v to, že Slováci stále veria v dobro a sú schopní oceniť, že sa niekto postaví na ich stranu a bojuje za správnu vec, aj keď ho to stojí veľké straty.
Roman Mikulec a Vladimír Suchodolinský mali spočiatku isté pochybnosti, či cieľovú sumu na výzve, ktorá bola pôvodne 20-tisíc eur, ešte navýšiť. Napokon tak urobili viackrát a zbierkovanie zastavili až pri vyzbieraných 45 tisícoch eur. Aj potom sa nás ešte dopytovali darcovia, či je možné prispieť. Neuveriteľné! S takouto vlnou pomoci a solidarity skutočne na začiatku týždňa nerátal nik.
Týždeň, ktorý zlomil očakávania
Je sobota ráno a ja stále uvažujem nad tým, čo sa tento týždeň stalo. Pracujem na projekte ĽudiaĽuďom.sk piaty rok, dosť na to, aby som mohol mať ambíciu hodnotiť neuveriteľný úspech jednej výzvy. Neskromne si dovolím preto sformulovať posolstvo, ktoré podľa mňa zaznelo. Alebo skôr tri posolstvá:
- Posolstvo pre tých, ktorí sa neboja: Aj keď to tak nevyzerá, v tejto krajine vieme oceniť, čo pre ňu a pre nás všetkých robíte. Ukázali sme, že sa za bojovníkov proti korupcii a neprávosti dokážeme postaviť a to nielen statusom na Facebooku, ale aj finančným darom.
- Posolstvo pre tých, ktorí sa báť majú prečo: Dnes ešte možno nie naplno, ale raz sa budeme vedieť postaviť tým, ktorí kradnú, klamú a podvádzajú.
- Posolstvo pre tých, ktorí neveria v túto krajinu: Ak vyše tisíc ľudí nemalo problém otvoriť svoju peňaženku a prispieť v priemere 40-timi eurami Vladimírovi Suchodolinskému, nie je to tu také zlé, ako sa občas zdá. To len blbci sú tradične hlučnejší, než tí slušní.
P.S.: Bol to zvláštny týždeň. Počas neho mi prišla aj správa od iného priateľa. Vraj jeho známa oslavuje 60-tku a rada by namiesto darov požiadala gratulantov, aby niekomu prispeli na našom portáli. Či by sme jej nevytipovali niekoľko naliehavých prípadov. Radi sme tak urobili. Jubilantke chcem aj týmto spôsobom zagratulovať a zaželať, nech jej dobré srdce dlho slúži.