ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nakoľko je dobrovoľníctvo v rozvojových krajinách prínosom a nakoľko neduhom?

Nedávno som čítala blog od mladej američanky menom Pippa,  ktorá sa zamýšľa nad významom práce nekvalifikovaných dobrovoľníkov v rozvojových krajinách. Oprávnená otázka, ktorú som si počas pobytu v Tanzánii, kde som stretla možno až príliš veľa dobrovoľníkov, kládla aj ja.

Ochota ľudí ísť nezištne pomáhať do rozvojovej krajiny sa tak veľmi cení, že sa niekedy zabúda na základnú vec, či tam vôbec vedia byť užitoční. Na jednej strane sú tu nerealistické očakávania dobrovoľníka, že za pár týždňov dokáže zázraky, na strane druhej je to neschopnosť niektorých miestnych organizácií viesť dobrovoľníkov k tomu, aby robili aj niečo iné ako sa hrali s deťmi. Nie že by nemalo význam hrať sa s deťmi, ale je to málo. Pre neho, aj pre tie deti.

Týmto úvodom som nechcela nikoho odradiť, práve naopak. Problém, o ktorom píše Pippa, do našich zemepisných šírok v podstate nedorazil. U nás nie je bežným štandardom, aby niekto (prípadne jeho rodičia) vytiahol krvopotne našetrených niekoľko tisíc euro a vrazili ich do pár mesiacov strávených dobrovoľníckou prácou niekde v buši či nebodaj v slume. Naši dobrovoľníci sú väčšinou vysielaní mimovládnymi organizáciami, ktoré ich na cestu pripravia. Vďaka tomu je väčšina našich dobrovoľníkov vyškolená.

Ak však človek cestuje do rozvojovej krajiny prvý krát, nemusí byť pripravený na všetko.  Kultúrny šok totiž zažije dvakrát, keď príde do cudzej krajiny a neskôr, keď sa vráti domov. Aj preto Platforma mimovládnych rozvojových organizácií vydala sprievodcu rozvojovým dobrovoľníctvom. Veľmi užitočné čítanie, viackrát som si na neho počas môjho pobytu v Tanzánii spomenula.

Na čo sa teda môžete skúsiť pripraviť, ak uvažujete o dobrovoľníckej práci v rozvojovej krajine?

Budete konfrontovaní s naozajstným chudobou. S chudobou, o ktorej ste síce počuli a čítali, ale jej skutočná podoba je pre väčšinu z nás len ťažko predstaviteľná.

Uvidíte veci, ktoré sa vám nebudú páčiť a nebudete s nimi súhlasiť. Na vaše európske názory nebude ale nikto zvedavý. V lepšom prípade si vás zdvorilo vypočujú a budú pokračovať v tom čo robili doteraz.

Komunita vás nemusí prijať. Mnohokrát súcit vystrieda hnev na to, že sa veci nehýbu podľa vašich predstáv. Vy ste predsa prišli pomôcť, tak prečo vás nepočúvajú? Veď keby si nechali poradiť, už dávno mohli mať všetko lepšie. Trpezlivosť by mala byť vašou najlepšou priateľkou, nič sa nezmení z večera do ráno a ľudské návyky už vôbec nie.

Ak máte vysoké hygienické nároky, tak na ne radšej zabudnite. Pri troche šťastia budete mať vodu z vodovodu, ale málokedy  teplú. Pravdepodobne sa poriadne nenajete. Stále si totiž musíte dávať pozor, či je niečo dobre umyté, uvarené a vôbec, celkovo stráviteľné. Možno sa vám aj začne snívať o maminých bryndzových haluškách alebo niečom podobne exotickom. V istej chvíli vás to prestane baviť, zjete hocičo a odmenou vám budú niekoľkodňové žalúdočné potiaže. S dobre zásobenou lekárničkou sa z toho čoskoro dostanete a poteší vás poznanie, ze smažené zelené banány sú vlastne chutné a výživné jedlo.

Naučíte sa riešiť nepredvídateľné situácie a zistíte nakoľko viete byť flexibilný. Veľa veci záleží len od vás.  Nikto vás nebude motivovať, nikto vás nebude do ničoho nútiť. Sami musíte prísť na to, ako viete byt užitočný. Vypadol internet alebo elektrina? Môžete celý deň nadávať, že nemôžete robiť to čo ste si naplánovali, alebo vymyslieť iný spôsob ako využiť čas. A skôr ci neskôr zistíte starú známu pravdu, že aj zajtra je deň.

Spoznáte množstvo nových ľudí, ktorí sa na prvý pohľad môžu zdať ako z inej planéty, ale keď ich spoznáte bližšie, zistíte ako veľa máte spoločného. Dnes už to nie je tak, že sa domáci len s otvorenými ústami dívajú na bielych dobrovoľníkov, ktorí im prišli vykopať studňu, je to hlavne o spolupráci.

V Tanzánii som stretla množstvo ľudí, ktorí sa snažia urobiť zo svojej krajiny lepšie miesto pre život, len na to ešte stále sami nestačia. Preto potrebujú nás, dobrovoľníkov: učiteľov, lekárov, ošetrovateľov, inžinierov aj vedcov.

Na otázku, či je dobrovoľníctvo v rozvojovej krajine pre vás si musí odpovedať každý sám. Ale nezabudnite, že nielen vy dávate niečo svetu, ale predovšetkým svet dáva niečo vám.