ĽudiaĽuďom.sk Blog

Autor komiksu by to zobrazil takto – obrázok prvý: Matúškove uši zastrihajú, z očí mu vyletia iskry, nohy sa bleskurýchlo roztočia a za kreslenou postavičkou sa objaví uiíííííííí. Zmizne a na ďalšom obrázku už vidno len hlavičku objavujúcu sa nad sieťou trampolíny. Spolu s druhou, väčšou. Mojou. „Aj ja, aj ja!“, kričí dievčenská postavička na ďalšom obrázku a hrnie sa tam tiež. Hop, hop, hop, mohlo by sa niesť ďalšími kúskami komiksu, dve deti a mama. Na záverečnom by sa objavila  štvrtá postava – mohutného chlapa s rukami založenými na prsiach. Stojí vo dverách, pozerá smerom k trampolíne a krúti hlavou. Všetci ešte v pyžamách a o pol siedmej ráno? To fakt?

Z otvorených dverí do detskej počuť pravidelné odfukovanie. Spoza pleca svieti jemné teplé svetlo a ožaruje biele stránky, ktoré v polici čakali dva mesiace. Je tma a ticho. Manžel na žúre, susedia asi tiež, aj túlavým mačkám je asi veľmi teplo a sú zalezené. Ozýva sa len cink, cink. To dlhá lyžička jemne zvoní o stenu pohára s arašidovým maslom. Nová skvelá kniha a k tomu maškrta, ktorá má obvykle nad sebou červený výkričník a veľkú stopku. Raz za rok predsa… Keď je tento večer iba môj… Snáď sa tak veľa nestane…

Všetci raňajkujú párky a chlieb – okrem nás dvoch. Táto návšteva je vzácna a zdá sa, že je jej u nás dobre. Návštevník a ja začíname deň po svojom. On uvoľní zátku na fľaši sektu, ja prisuniem poháriky. Čaká nás pekný výlet a šoférovať budú tentoraz partneri,  my máme úplné voľno. Dnes veľmi ochotne popierame zásadu „gentleman pije až po jedenástej“. Zašumia bublinky a my vieme, že zvyšok dňa sa budeme usmievať.

Starí Gréci mali filozofický smer, podľa ktorého je “dobro to, čo ľuďom poskytuje rozkoš alebo ich zbavuje utrpenia. Ľudia sú motivovaní robiť si dobro a získať slasť. A to, čo ju prináša, je mravné. Rozum po tom túži a v správaní ju preto vyhľadávame.“ Hm. Má tá antika čosi do seba!