Keby dnes vymýšľali Mlynárov, Pekárov, Šustrov
Kováč. Tkáč. Murár. Krajčír. Keby dnes priezviská vznikali tak, ako kedysi – podľa remesla a zručnosti, ktovie ako by zneli…
„Pani učiteľka sa nás pýtala, čo robia naši rodičia.“ „A čo ste povedali? „Že tato robí okná.“ „A mamka? „No, mamka niečo na počítači. Ale ani ostatní nevedeli presne,“ prešiel zbojník okamžite do defenzívy. Ani sa veľmi nečudujem, že nevedel odpovedať. Čo robím a čo robia mnohí moji priatelia, ktorých ťažisková práca spočíva v ťukaní do klávesnice, je niekedy ťažké krátko vysvetliť. Svoje pozície nosíme na vizitkách napísané v angličtine. Na opis pracovnej činnosti potrebujeme súvetia. To, čo vieme vykonávať a čím si zarábame, je stále špecifickejšie. Naozajstná vec, predmet, výrobok, ktorý sa dá chytiť do ruky, ostáva len za časťou z nás. Aj keď vieme jazyky a ovládame zložité systémy, bez počítačov by sme nevedeli pracovať a mnohí by sme možno ostali hladní.
Ak by mi dnes niekto vymýšľal meno, mohla by som byť Kuchárka. Mohla by som byť Sčítaná, Pletená, možno aj Tvorivá. Môj muž Oknár, Tesár, Murár, Maliar, Pekár, Krčmár. To nie je také zlé. Teraz už len, aby aj naše deti vedeli o sebe povedať – toto viem, toto dokážem spraviť. Aj v dobe počítačov a techniky sa s týmito zručnosťami budem cítiť predsa len istejšie.
Marie Stracenská podporuje výzvy
Dúha pre deti a matky v kríze
Našou snahou je vytvoriť príjemné, útulné, plne funkčné a tým aj bezpečné prostredie deťom, ktoré u nás nachádzajú svoj prechodný domov.