Kontajnerové trampoty

Bol celkom pekný deň. Slnko už od rána vzalo svoju pracovnú šichtu naozaj vážne. Svietilo na plný úväzok a popritom jedným očkom nakúkalo do novín starčeka, ktorý práve čítal sediac na lavičke o tom, aké je slnko zdravé. A to slnku samozrejme lichotilo, a preto aj ono nechalo svoje oči práve na článku, kde sa vyratúvali jeho všetky kladné vlastnosti a liečebné účinky. No aj so slnením treba byť opatrným a nezabúdať na ochranné krémy.
Po chvíľke sa dlhý článok slnku zunoval, a tak začalo robiť každodennú zemskú inventúru. Pozorným pohľadom kontrolovalo zem a všade, kde malo pocit, že je ho primálo, tak ešte väčšmi zažiarilo, aby sa každému ušlo zo slnečnej dobrej nálady. V ten deň nikde nebolo ani mráčka! A keď svieti slnko, tak aj robota ide od ruky akosi ľahšie. Ale vráťme sa k tomu, prečo sme začali rozprávať tento príbeh. Takže bol celkom príjemný jarný deň. Všetko na zemi sa tešilo z toho, že slnko nezabudlo a že vyšlo práve včas. Iba tri kontajnery, predtým vždy umiestnené na námestí jedného mestečka, boli tento raz akési smutné a bez nálady. A že prečo? No, kto by nebol smutný, ak by sa ráno ocitol na úplne inom mieste, a k tomu ešte aj hore nohami alebo dolu hlavou? Nikto by nevýskal od radosti! Ani kontajnery! A tieto sa mali prečo hnevať! Ešte včera stáli pekne v rade, jeden vedľa druhého a dnes sú porozhadzované po celom námestí. Mamka kontajnerica Alica dopadla najhoršie. Namiesto prívetivého ranného úsmevu jej ostali len slzy pre plač. Zobudila sa o polnoci na veľký krik a hurhaj. Zrazu ju ktosi schmatol a poďho s ňou rovno do potoka. Hlavu má celú poobíjanú. Tlak sa jej zvýšil od niekoľkohodiného doluhlavového stavu. Otec kontajner Rainer dopadol tiež nie bezbolestne. O polnoci ho vyhodili do priekopy a on si teraz necíti nohy. A synček kontajnerček Mareček má niekoľko odrenín. On sa ráno zobudil, vyvalený hneď vedľa cesty. No, a teraz ich nemá kto poošetrovať a dať ich na pravé miesto. Čo s touto situáciou? Našťastie sa našlo pár dobrých ľudí, ktorým nie je ľahostajné, ako to vyzerá na verejných priestranstvách, a rozhodli sa, že kontajnery opravia a položia tam, kde patria.
Naše milé kontajnery teraz ďakujú za všetku obetavosť a ochotu, ktorú im prejavili ľudia. Nehnevajú sa už na tých, ktorí im znepríjemnili spánok, ale predsa len im chcú niečo odkázať – nepoznáme Vaše mená, bola tma, avšak neprajeme Vám nič zlé, aj keď by sme mali na to aj desať dôvodov. Prajeme Vám, aby ste našli vo svojom živote viac zmysluplných činností, pri ktorých sa budete rozvíjať ako samostatné osobnosti. A že odkiaľ máme toľko múdrosti? Snažíme sa prežiť svoj život aspoň trochu rozumne, aj keď sme len „obyčajné“ kontajnery, do ktorých každý hádže iba odpadky. Nehneváme sa na Vás.


Pavol Kall venuje túto rozprávku pre

Image 1

Delfíny pre Petru...

Reč, pre nás, zdravých ľudí, niečo samozrejmé, Petre veľmi chýba....

Podporiť výzvu

Image 22

Aby nožičky poslúchali

Potrebujeme pomoc dobrých ľudí, aby naše slniečko mohlo napredovať a urobiť svoje prvé kroky, ktoré sú pre ostatných samozrejmosť, ale pre nás ten najkrajší sen, ktorý si musí naša láska ťažko vybojovať.

Podporiť výzvu

Image 1

Centrum pre filantropiu, n.o.

V Centre pre filantropiu, n.o. POMÁHAME POMÁHAŤ darcom, ktorí chcú darovať svoje financie, čas, energiu či schopnosti. Našim poslaním je rozvoj darcovstva a občianskej spoločnosti. Chceme aktívne prispievať k rozvoju...

Podporiť výzvu

Image 6

Liečebný pobyt pre adoptovaného chlapčeka s Downovým syndrómom

Adoptovaný chlapček s Downovým syndrómom potrebuje finančnú pomoc na rehabilitačný pobyt v Adeli v Piešťanoch...

Podporiť výzvu

Image 16

THERASUIT LIEčEBNY PROGRAM PRE NIKOLKU

THERASUIT LIEčEBNY PROGRAM PRE NIKOLKU...

Podporiť výzvu