ĽudiaĽuďom.sk Blog

Včera sme boli všetci doma. Ešte bol u nás aj švagor a synovec, niečo s mojim synom robili vonku. Jurko ma upozornil, že ide k nám do dvora nejaký ujo. Obyčajne cudzí ľudia čakajú pri bránke. On vošiel do dvora, tak som si myslela, že niekto za chalanmi. No keď pri dverách zastal – máme „guľu“, vyšla som von. A on, že či máme niekoho doma. Ja hovorím: „Ja som doma. A syn, synovec, švagor. Koho vlastne hľadáte?“ Mohol mať tak do 23 rokov. A on, že má nejaký problém . A že či by sme mohli ísť dnu, nemusí to každý počuť. Len som sa ho spýtala, aký problém vlastne má. A začal rozprávať…

Že je z Beluše, ukázal mi OP. Ľudia s takým priezviskom v Beluši žijú. Mohol byť z Beluše. Vraj má nepojazdné auto v Ladcoch pri Drevopale. To je susedná dedina, asi 3km od nás. Došiel mu benzín, vlastne má poruchu – benzín mu vyteká. A zahrieva sa motor. Aby som mu požičala 10 € na benzín, aby sa dostal do Dubnice – čo je asi 15 km. Spýtala som sa, kde chce prísť za 10€, keď mu časť benzínu ešte vytečie. Tak že aby som mu požičala 20, alebo 25, aby mu to vyšlo. Nuž som sa ho spýtala, či by on len tak požičal niekomu  cudziemu 10 – 20€. Začal mi znovu otŕčať OP, že nech si opíšem údaje a môžem ho potom zažalovať. Pousmiala som sa a spýtala, či už videl alebo zažil, aby sa policajti zaoberali 10 eurami. Že teda aby som mu požičala viac ako 10, o ktoré sa už súdiť dá. Na otázku, prečo chce ísť s pokazeným autom do Dubnice, keď do Beluše je bližšie, odpovedal, že auto má požičané od kamaráta a musí mu ho tam doviezť. Tak som mu poradila, aby zavolal tomu kamarátovi. Vraj nemá naňho číslo. A že on nieje doma, príde až večer a on – ten kamarát má to auto z požičovne. Tak to už bolo riadne domotané. A prestala som mu veriť úplne. Nakoniec som sa mu ponúkla, že ho odtiahneme domov. Či vlastne do Dubnice. S tým nesúhlasil. Keď videl, že peniaze nedostane, spýtal sa, že kto by ho vlastne išiel odtiahnuť. To už som spozornela. Ja keď potrebujem pomoc, je mi jedno, kto to je, len nech pomôže. Povedala som, že ja. Tak súhlasil. Ale že aspoň 3€ k tomu! Išla som ale za synom a povedala som, o čo sa jedná, príp. či by ho nešiel odtiahnuť on. No namiesto syna išiel za ním švagor, ten sa s ním nehral. Povedal, čo si myslí. A ja som očakávala, že chlapec odíde. A chalan potom zmenil dôvod návštevy. Že žiadne auto nemá, že robí v Čechách a bol tu na pár dní, medzitým mu mala prísť výplata, tá neprišla, je bez peňazí, nemá kde prespať, v pondelok má ísť do roboty a nemá na cestu…

Po jeho odchode som sa išla pozrieť, či odišiel z dvora. Už skúšal šťastie pri susednom dome. Deti sa ma pýtali, kto to bol, čo chcel atď. Tak som im to porozprávala. A pripomenula im, prečo im stále rozprávam, aby nikdy nikomu cudziemu neotvárali, ani sa neukazovali, že sú doma… A rozmýšľala som aj nad tým, čo by sa teoreticky mohlo stať, keby som ho išla akože odtiahnuť.

A uistila som sa, že výrok „ dôveruj, ale preveruj“ niečo do seba má.

No na strane druhej, koľko ľudí skutočne potrebuje pomoc a neveríme im.