Matejko
Často dostávam otázku, ako môžem točiť také smutné príbehy. Neviem. Ale ak o ľuďoch, ktorí trpia, nedáme nikomu vedieť, necháme ich trápiť sa samých. Okrem toho nedáme nikomu šancu, aby im pomohol.
Spomínam si na deň, keď som nakrúcala príbeh o Matejkovi, ktorý má hydrocefalus a vo svojich ôsmich mesiacoch za sebou už päť operácií. Bol to nádherný chlapček s veľkými, prenikavými modrými očami. Prekrásne a veľmi pokojné dieťa. Keď sme s kameramanom vošli do domu jeho rodičov v Muránskej Zdychave, zostali sme v šoku. Na peci sa varil iba veľký hrniec zemiakov, v kuchyni nebolo nijaké jedlo okrem krabice Nutrilonu pre malého a keď som sa jeho mamu poprosila, aby si pred kamerou s chlapčekom na chvíľku čítala nejakú rozprávkovú knižku, povedala mi zahanbene, že nijakú nemajú.
Všetky peniaze dávajú hlavne na cestovanie a na lieky. Matejkov otec je celé dni v lese, aby zvážaním dreva zarobil aspoň to málo, čo potrebujú. Celú cestu naspäť sme s kameramanom takmer neprehovorili. Chvíle, keď dôjdu slová aj chlapom, sú silné. Vrátila som sa domov a premýšľala som, čo robiť.
Pretlak pocitov ma dohnal k tomu, že som o Matejkovi napísala smutný status na svoj faceebookový profil. Znel takto: „Praatelee moji! :) Vcera som tocila sialene smutny pribeh – rodina, ktora je tak strasne chudobna, ze nemali pre deti jedinu rozpravkovu knizku, mali iba par hraciek…jedno dieta je zdrave (3 roky), druhe ma hydrocefalus – 8 mesiacov a za sebou uz 5 operacii. Otec zvaza cele dni v hore drevo, aby zarobil aspon nieco, stale su v nemocnici :( Ale neskutocne mili ludia. Nemate prosim niekto nejake hracky, vynosene detske veci, hocico, cim by sa dalo aspon trochu pomoct? Hodte mi to do posty alebo sem…Dakujeeem! d.“
A môžem vám povedať, že mám skvelých priateľov. Okamžite začali konať, fotka Matejka zdieľaním obletela Slovensko a dokonca aj Česko. Rusnákovci boli v priebehu týždňa doslova zavalení hračkami, oblečením, potravinami aj peniazmi, ktoré im posielali úplne neznámi ľudia. Mnohých som nepoznala ani ja sama. Matejkova mama mi povedala, že nikdy v živote toľko vecí nedostali.
Matejkov trojročný braček, ktorý od niekoho dostal používaný ale ešte funkčný malý bicykel, vraj skákal od radosti. Jeden pán im dokonca krabice s vecami priviezol osobne. Meral kvôli tomu cestu cez polovicu Slovenska aj s dcérkou, ktorá má DMO. Matejka sme síce nevyliečili, každú chvíľu je stále v nemocnici. Na jeho zjazvenej hlavičke vidíte, koľko bolesti už prekonal. Ale jeho mamine ste aspoň na pár minút vyvolali úsmev na tvári a hlavne v duši. Píšem za nich preto, lebo oni internet nemajú. A nemám ako inak vám všetkým odkázať, že sa za vás Matejkova mamina modlí.