Mnohí ľudia hovoria, že maľujem ako Picasso
Je to pre mňa, samozrejme, pocta, pretože sa považujem za výtvarný samorast, ktorý neustále skúša niečo nové. Dokonca si pamätám, že z výtvarnej výchovy som mala často trojky. Ale keďže môj otec krásne kreslil, maľoval aj vyrezával z dreva, niekde v génoch to čakalo na svoj deň D. Aktívne kreslím tušom už 10 rokov, maľujem však len 2-3 roky. Základy som získala na Strednej pedagogickej škole a pred 2 rokmi som absolvovala kurzy u výtvarníka Ladislava Mareša, ktorý ma stále má tak trochu v „merku“ a sleduje, ako sa vyvíjam aj naďalej.
A prečo práve Picasso? Asi je to tým, že mám veľmi rada pestré farby a rada s nimi experimentujem. Úsmevné je, že som si bola niekoľko rokov úplne istá, že farby nedokážem správne skombinovať a kreslila som len čiernym tušom. Čo sa týka samotného štýlu, je to najmä kombinácia kresby tušom, ktorú momentálne zanedbávam, s jej doplnením výraznými farbami. Väčšinou maľujem akrylovými farbami, pretože dokážu prekryť nie vždy podarené ťahy štetcom. Sú vodeodolné, takže obraz je po domaľovaní ihneď pripravený na zavesenie na stenu. Používam však aj suchý pastel, tuš a len nedávno som podľahla závislosti na akvarelový papier a farby :-)
Moje experimentovanie a skúšanie novej techniky mi nedávno otvorilo ďalšie zaujímavé „dvere“ – zbierku obrazov som rozšírila o originálne náušnice zo živice. Prečítala som množstvo návodov na ich výrobu a priznám sa, že zopár prvých kúskov som aj pokazila. Postupne som nabrala prax a keď už som vyčerpala všetky možné farby na ich vyplnenie, nastal problém, aké obrázky či motív do nich vložím. Napadlo mi, že fotografie mojich farebných obrazov zmenším a povkladám do nich. Maľujem aj miniatúrne obrázky, ktoré zafixujem a vložím do náušničiek – preto sú originálne, farebné a nápadité… Aj keď to tak možno neznie, výroba náušničiek je dosť náročná na čas. Ak presne viem, čo do nich vložím alebo nakreslím, trvá mi ich výroba zhruba 3 dni. Ak však mám vytvoriť nový autorský obrázok na objednávku, potrebujem ďalší deň–dva navyše, nakoľko je aj samotný postup výroby a tuhnutia časovo náročný.
Obrazy tvorím na etapy, jeden však maľujem určite niekoľko dní, teda večerov. Zatiaľ najčerstvejším kúskom na objednávku je obraz 80×80 cm maľovaný akrylom, na ktorom bol stvárnený kocúr priateľky môjho kamaráta. Dúfam, že sa mi prostredníctvom maľby podarilo preniesť radosť a pozitívnu energiu, o ktorú mi jednoznačne ide! Potvrdzujú to aj ohlasy môjho okolia, ktoré sú veľmi, ale veľmi pozitívne a povzbudzujúce. O tom, že ma najviac podporujú najbližší ani nemusím hovoriť, ale aj známi a kamaráti, ktorých som dlhšie nevidela, mi veľmi fandia. A dôkazom, že to nemyslia len zo slušnosti, sú reálne zákazky, za ktoré sú ochotní zaplatiť. No som vďačná aj za to, že mám kritika – môjho partnera. Ten ma takmer úplne odklonil od abstraktnej tvorby. Tvrdí, že keď má na obraze vidieť myš, musí tam byť naozaj nakreslená myš! :-) Maľovanie obrazov je preto aj vcelku náročná „zábavka“ na čas.
Aj keď teraz práve nemaľujem, verím, že časť z mojej energie sa mi podarí preniesť prostredníctvom písmeniek aj sem na portál ludialudom.sk. Veľmi mu totiž fandím. Nielen preto, lebo som vyštudovala Sociálnu prácu na UK, ale dovolím si o sebe tvrdiť, že moje sociálne cítenie je niekedy až príliš dominantné. Vyrastala som v rodine, kde nebol nadbytok všetkého a už popri štúdiu na VŠ som chodievala do detských domovov. Aj teraz chodievam do jedného detského domova organizovať akési výtvarne zamerané workshopy pre deti a ich vychovávateľov. Množstvo ľudí okolo mňa by rado pomohlo, no nevedia si nájsť čas na osobnú pomoc, a tak pomáhajú aspoň prostredníctvom portálu. V práci sa mi darí raz za šesť mesiacov vyzbierať okolo 50-60 stravných lístkov, za ktoré sme naposledy pred dvomi mesiacmi nakúpili jedlo (paštéty, syry, salámy, špekáčiky, mäso aj sladkosti) a vyzbierali sme aj hračky a oblečenie pre deti v DD. S týmto všetkým a s ďalšími drobnosťami sme sa vybrali za deťmi a popri spoločnej grilovačke na záhradke sme ich učili maľovaniu na vlastné tričká. Nedávno sa mi podarilo nájsť dobrých ľudí a vyzbierať peniažky pre Janka so sklerózou multiplex. Stačilo len zverejniť na mojom profile na sociálnej sieti jeho žiadosť, ktorú má na portáli ludialudom.sk.
V budúcnosti by som chcela otvoriť akési arteterapeutické centrum pre deti aj dospelých, kde by mohli prísť a nerušene tvoriť, stretnúť a vysporiadať sa so svojimi myšlienkami a pocitmi…ale to všetko stojí peniaze…Tiež by som možno chcela nejakým spôsobom utriasť štýl mojej tvorby, ktorý mi je najbližší, zorganizovať malinkú vernisáž a zviditeľniť sa. Nemyslím u profesionálnych umelcov, skôr v komunite ľudí, ktorí svojou tvorbou dokážu povzbudiť, pomôcť a naučiť ľudí vnímať svet aj inak než len ako hromadu problémov.