ĽudiaĽuďom.sk Blog

Často si kladiem otázku, ako by som bola dopadla ja, keby som nebola mala normálny domov, rodičov, ktorí sa síce v skromnosti ale starali o všetko, čo som potrebovala. Mama mi denne čítala rozprávku na dobrú noc, kým som bola malá a sedela so mnou nad domácimi úlohami denne až do piatej triedy.

Bývam v Moldave nad Bodvou, v meste kde je rómska komunita početná. Veľká časť Rómov nášho mesta žije v osade na Budulovskej ulici. Je to miesto, kam väčšina moldavčanov nikdy nevkročila a súčasne nenávidené miesto pre veľkú časť z nich.

Osada na Budulovskej je domovom vyše tisícky ľudí – dospelých a detí, ktorí žijú v zdevastovaných bytovkách a v chatrčiach. Deti pravdepodobne nikdy nepoznajú čo je riadny domov, raňajky či Vianoce. Ich rodičia zväčša nemajú dokončené ani základné vzdelanie a pravdepodobne nikdy nepracovali. Deti často nechodia poriadne do školy a zrejme skončia ako ich rodičia.

Komunitné centrum pre nich predstavuje často jediné miesto, kde je čisto, kde sa s nimi niekto zaoberá, kde sa môžu bezpečne hrať. Radi sa sem vracajú.

Pre pani Irmu to bolo miesto, kde realizovala to, čoho sa jej ako dieťaťu z osady nikdy nedostalo. Už ako školáčka sa rozhodla ísť inou cestou a mala šťastie, že mala učiteľov, ktorí videli jej snahu a podporovali ju. Namiesto učňovky sa dostala na gymnázium. Všetci v jej okolí jej predpovedali, že bude ako ostatné rómske ženy – rodiť veľa detí a starať sa o domácnosť. Pani Irma však okrem toho, že vychovala štyri deti, začala pracovať. Keď dostala prácu ako asistentka v Komunitnom centre, jej najmladšie malo ešte len dva roky a preto stála pred dilemou. Nakoniec sa s manželom dohodli, on ostal po zvyšok doby na materskej a ona šla pracovať. V rómskej komunite to bolo opäť niečo nemysliteľné, ale ona „to dala“.

Po 11 rokoch je pani Irma „na ulici“. Stratila prácu kvôli pravidlám. V štáte, v ktorom sú pravidlá také dôležité PRE VŠETKÝCH. Nenašiel sa nikto, kto by sa v tejto situácii zamyslel a hľadal cestu. Irma sa však opäť nevzdáva. Rozhodla sa študovať, aby raz dokázala tým pravidlám vyhovieť a aby sa mohla vrátiť k „svojim“ deťom do Komunitného centra na Budulovskej.

Desiatky ľudí z celého Slovenska pani Irme už pomohli, aby mohla svoje štúdium ako nezamestnaná finančne pokryť. Dnes máme vyzbieraných 93% sumy potrebnej na jej trojročné bakalárske štúdium a ona úspešne prekonáva svoj prvý semester. Karpatská nadácia sa rozhodla v tejto poslednej fáze zbierky dať do dražby obraz, ktorý namaľovali rómske deti zo Základnej školy v Jarovniciach. Pôvodne slúžil ako fotostena na konferencii s názvom UPRE, čo v rómskom jazyku znamená „hore“. Paradoxne majú teraz šancu pomôcť rómske deti pani Irme, čo by bola nádherná symbolika.

Nájde sa niekto, komu sa obraz zapáči, vydraží si ho a pomôže tak naplniť tento plán? Ďakujeme!

Laura Dittel

riaditeľka Karpatskej nadácie