ĽudiaĽuďom.sk Blog

Rada by som vám opísala náš príbeh,  príbeh môjho synčeka, ktorý sa narodil s rázštepom pery a podnebia. Dávidko sa mal narodiť vo februári, na svet sa však vypýtal o mesiac skôr. Tak veľmi sme sa tešili na nášho chlapčeka, že posledné dni som už nemohla ani spávať. Stále som si predstavovala aký asi bude, robila som si žarty, že na 3D sone neukázal tváričku, lebo je taký krásny až je namyslený. A ako ho príjmu súrodenci? Budú žiarliť, alebo ho budú nosiť na rukách?

Po príchode do pôrodnice už išlo všetko rýchlo, prezliekla som sa do košele, ľahla si na stôl, prišiel pôrodník. Bolo deväť hodín večer a ja som sa v duchu modlila, aby som už porodila a videla tú jeho krásnu tváričku. Je asi desať hodín večer a môj chlapček sa pýta na svet, všetko prebehlo veľmi rýchlo a ja som bola šťastná. Prvé čo si pamätám boli slová lekára “vaše bábätko sa narodilo s vrodenou vývojovou vadou, diagnóza rázštep pery s rázštepom tvrdého a mäkkého podnebia a zuboradia.” Z tej chvíle si toho už veľa nepamätám, viem iba to, že keď ho sestrička otočila ku mne a ja som uvidela pusinku preťatú rázštepom, noštek sploštený, zmocnila sa ma obrovská bezmocnosť a strach, tiekli mi slzy ako hrachy, našťastie sa v tej chvíli zjavil môj partner s dcérkou. Malého Dávidka som mala na rukách, niekde v duši som ho strašne ľúbila, ale zároveň som si to nechcela pripustiť. Akoby to bol len sen. Akoby to nebolo moje dieťa, veď to sa mi iba zdá. Trošku smiechu do tejto situácie priniesla dcérka, ktorá to zobrala detsky úprimne a rozplývala sa nad malými ručičkami a nožičkami, akoby jej bračekovi ani nič nebolo.

V tej chvíli som o rázštepe nevedela nič, nevedela som, či bude vyzerať ako ostatné deti, či nebude postihnutý mentálne, fyzicky, nemala som žiadne informácie. Stále som sa chcela prebrať zo zlého sna. Niekedy sa pristihnem, ako čakám, že sa zobudím a bábätko je ešte v brušku. Ktovie, či ten pocit niekedy zmizne… Zatiaľ, čo som sa zotavovala z pôrodu, môj partner sa snažil zistiť ako sa dá naša situácia riešiť a upokojoval ma, že nič nie je stratené, že v dnešnej dobe to už vedia krásne spraviť. Ale aj tak som pozerala po tých nádherných detičkách s krásnou tváričkou a otázka PREČO sa stala u mňa otázkou číslo jedna. Za ten čas, čo som s ním bola v nemocnici, mi už vôbec neprišiel iný, zrazu sa mi zdal krásny i napriek rázštepu.

Prišiel deň D a Dávidka  prepustili domov. Snažili sme sa s druhom objednať na plastickú chirurgiu v Košiciach, ale márne, stále nám presúvali termín a to už mal Dávidko 6 mesiacov. Po čase môj druh odišiel do zahraničia a ja s Dávidkom a jeho súrodencami tiež. Po príchode do Česka sme našli lekára, ktorý nás hneď prijal a okamžite nám vybavil vyšetrenie v Prahe v nemocnici Motol, u toho najlepšieho plastického chirurga. Ten nás po vyšetrení objednal na prvú operáciu o mesiac. Nastal ten deň a s Dávidkom nás prijali na oddelenie. Prišla sestrička,  malinkého pripravila na operáciu. Približne o 13:00 hod. ho vzali na sálu. Po viac ako 3 hodinách prišla pre mňa pani doktorka a odviedla ma k synčekovi. Ten pohľad, ktorý sa mi naskytol neprajem žiadnej maminke. Dávidko mal okolo seba množstvo hadičiek, tvár mu ani nebolo vidno, ale bol poriadku. Trvalo mi však pár dní, kým som si konečne uvedomila že z Dávidka sa stalo bábätko ako sa patrí. Po dlhých dňoch v nemocnici sme išli domov s krásnym bábätkom a týmto ďakujem pánovi doktorovi, ktorý mu pusinku krásne zašil.
Doma to bolo počas prvých dní náročné, Dávidko nemohol plakať, takže väčšinu času strávil na rukách, jazvičky bolo potrebné neustále čistiť a preliepať, masírovať, absolvovať kontroly u lekárov… Časom sa všetko zmiernilo a mohli sme si vychutnávať leto plnými dúškami. Až do teraz, kedy nás čaká ďalšia operácia, aby Dávidko mohol pekne rozprávať, a aby mu strava netiekla noštekom von cez rázštep na podnebí. Podnebie bude treba uzavrieť. Operácia bude náročná, ale verím že môj anjelik to zvládne. Aj vďaka maminám s podobnými problémami, ktoré mi neustále poskytujú informácie a podporu to bude oveľa jednoduchšie, veľkou psychickou oporou je pre nás aj môj partner a moje deti, za čo im tiež patrí vďaka.
Viem, že nás čaká ešte veľa krušných chvíľ, operácií, doliečovania, návštev u lekárov, logopédov, zubárov, ale aj tak by sme Dávidka nevymenili za nič na svete. Je to dieťa ako každé iné, s tým rozdielom, že jeho úsmev je naozaj výnimočný. Je to úsmev s čiarkou …