Nemám peniaze, aby som si mohla dovoliť chodiť plakať k psychológovi…
hovorí moja klientka. Prečo vlastne by mala chodiť plakať k cudziemu, k odborníkovi?
Lebo sa stále usmieva a všetky trápenia skrýva v sebe. Lebo opustila mesto so svojimi kamarátkami, ktoré ju vedeli pochopiť a povzbudiť. Lebo najbližší v jej rodine sa tiež usmievajú a svojim trápením nezaťažujú svojich blízkych. Priateľ, s ktorým už dlho žije, nevie, čo s jej plačom, odchádza bezradne do vedľajšej izby. Tvrdí, že by jej stačilo byť vypočutá, pochopená a objatá.
Je to zrejme silná žena. Usmieva sa na ľudí, má pre nich pochopenie. Pomáha vo svojej rodine všade tam, kde sa nakopili problémy a nešťastie. Stará sa o svojho priateľa, domácnosť, má dve zamestnania. Nechce byť závislá na priateľovi a žiť v jeho byte, nechať sa ním živiť.
Má 29 rokov, všetko v jej živote je vlastne v poriadku, len v dotazníku jej vyšiel vysoký stupeň depresie a zdá sa jej, že už ďalej nevládze skrývať svoj plač. Podobne to opisujú mnohí ľudia rôzneho veku.
Že by sme zabudli, že sme tu pre seba navzájom? Že môžeme byť aj slabí a nedokonalí? Môžeme nielen empaticky dávať, ale aj si dovoliť požiadať o pozornosť a čas. Zohriať sa v objatí a utíšiť plač.
Andrea Beňušková, psychologička
Liga za duševné zdravie podporuje výzvy
Žiadosť o finančný príspevok na modernizáciu internetovej stránky www.dusevnezdravie.sk
Celospoločenským problémom, s ktorým LDZ dlhodobo bojuje je stigmatizácia ľudí s problémami s duševným zdravým. Stigma predstavuje situáciu človeka, ktorý bol vylúčený z plnej sociálnej akceptácie a diskriminovaný v dôsledku existencie stereotypov. Výraz ako „psychicky chorý“ alebo „psychiatrický pacient“ sú stále asociované s násilím, nebezpečenstvom a nepredvídateľnosťou. Strach verejnosti a negatívne stereotypy zostávajú prekážkou sociálnej integrácie chorých. Prítomnosť stigmy vytvára významnú bariéru pri hľadaní pomoci. Približne polovica až dve tretiny ľudí, ktorým by pomohla psychiatrická liečba, ju nikdy nevyhľadá. Stigmatizácia má za následok zníženie sebavedomia chorého. Nežiaducim spôsobom ovplyvňuje jeho interpersonálne interakcie a môže viesť až k úplnej strate sociálneho statusu a k následnej diskriminácii. Pre napĺňanie cieľa postupnej destigmatizácie duševných porúch je v súčasnej modernej dobe nevyhnutná efektívna komunikácia prostredníctvom internetovej stránky. Tá by mala poskytovať všetky potrebné informácie a v žiaducej forme.