ĽudiaĽuďom.sk Blog

Denne zomierajú desiatky nevinných ľudí vplyvom rôznych infekčných chorôb. Správa z mora mnohých, aké počúvame takmer denne.  S prímesou katastrofy, či už osobnej alebo národnej. Ďalšia správa a ďalšia, v hlavnom tzv. prajmtajmovom čase.  Veď všetko “podstatné a dychvyrážajúce” treba šíriť v tom najlepšom čase, aby neušiel žiadnemu divákovi ani jediný detail. Ľudské nešťastie v priamom prenose, občianska vojna onlajn vo vašom počítači alebo smartfóne.  Katastrofy klimatické, vojnové, príbehy neznámych také blízke, ale aj veľmi vzdialené. Podľa toho, ako sa k nim pristupuje v konkrétnom ľudskom srdci. My, tisícky kilometrov od epicentra nešťastia predsa nezmôžeme nič! Alebo áno? Ľahostajnosť je často jedinou odpoveďou mnohých, ktorí majú to šťastie, že žijú v slobodnej, demokratickej a usporiadanej časti sveta, bez rušivých vplyvov. Môžeme vôbec považovať ľahostajnosť za nejakú odpoveď, postoj alebo názor k veci? Ľahostajnosť však odkiaľsi rastie, bujnie, “dozrieva”. Ktosi alebo čosi ju pomerne starostlivo živí. Asi to bude samotný štýl života, ktorý buď ľahostajnosti pripravuje vhodné podmienky na “život” alebo obhajuje a bráni ľudskú dôstojnosť a právo na slušný život každého človeka na tejto zemi. Aký štýl života nám viac “imponuje”? Vyberme si, kam sa radíme. Aj správa z posledných júnových dní je len smutným dôkazom toho, ako sa ľahostajnosti darí, ako “prekvitá”. V západnej Afrike už zomrelo viac než tristo ľudí na zákerný vírus eboly, tak znie spomínaná správa. Avšak prečo je okolitý svet a zvlášť rozvinuté štáty také slepé voči ľudskému nešťastiu a bolesti, voči chorobe a jej fatálnym následkom vedúcim až k smrti? V jednej relácii sa skrýva odpoveď aj na túto otázku. Vraj vírus eboly, ktorý vyčíňa v Afrike, nie je pre vyspelé štáty, ktoré by mali vyrobiť a distribuovať vakcínu proti tejto chorobe, rentabilný a finančne zaujímavý. Totiž klientela v podobe chudobných Afričanov nie je pre tieto krajiny povšimnutiahodná. Tvrdenie, že ak by sa vírus rozšíril do Európy a USA, tak by sa “čosi” pre záchranu ľudského života urobilo, je nepochopiteľné až bezcitné. Pre tých, čo kalkujú s finančnou návratnosťou projektu výskumu a výroby vakcíny, však asi rozhodujú viac peniaze než ľudský život. Vari Afričania nie sú ľuďmi, vari nemajú žiadne práva ? Vari si nezaslúžia viac pozornosti, ohľaduplnosti a láskavého prístupu? Medzitým zomierajú ďalšie desiatky z nich – deti, ženy, muži, starci. Zomierajú “len” preto, že sa narodili a žijú v tej chudobnejšej časti sveta. Koľký cynizmus zo strany tých, čo by mohli už dnes zabrániť šíreniu smrteľného vírusu! Verme, že obsah tohto článku nebude platiť dlho. Verme, že tí, ktorí majú možnosť i prostriedky, ich naplno využijú na záchranu každého nakazeného. Alebo sa bude čakať na moment, keď vírus dorazí do krajín, kde sa “oplatí” investovať čas i peniaze?