O vianočných pavúkoch

Už ste niekedy našli len tak v kúte izby pavučinu? A bol tam aj pavúk? A bolo to v decembri? Tak potom je veľká pravdepodobnosť, že to bol práve vianočný pavúk. Prečo pavúk? Nuž, bolo to nutné takto vyriešiť. Predstavte si, že by k vám domov prišiel rovno vianočný škriatok. To by bolo síce super, ale vaši rodičia by okamžite zavolali Markízu, Jojku, aj Slovenskú televíziu a možno aj TA3 a potom by sa iste našla nejaká múdra kapacita, ktorá by škriatka odchytila a poslala najskôr asi tak do Ameriky na výskum. A bolo by po čare. Takže bolo nutné situáciu riešiť maskovaním. Preto pavúk. Vianočného pavúka nie je možné voľným okom rozlíšiť od takzvaného obyčajného pavúka. Preto pozor! Ku každému pavúkovi sa pre istotu správajte ako keby to bol ten vianočný, pretože zrejme aj bude. V žiadnom prípade nerozpučiť! Ani nevyhadzovať von do mrazu! V podstate nemáte veľa rozumných možností. Buď si ho necháte, prípadne prenesiete na miesto, kde rodičom nebude prekážať, hoc aj do pivnice. Alebo ho môžete niekomu darovať, zaniesť do školy alebo do škôlky. Na kúzlo stačí, ak sa u vás zdrží na chvíľu. I keď niet samozrejme nad to, mať na Štedrý večer niekde v komôrke schovaného vianočného pavúka.

Matúš samozrejme o existencii žiadneho vianočného pavúka netušil. Skoro ráno vstal, hádam ešte za tmy, však v zime je tma dlho, naraňajkoval sa a keď prechádzal do svojej izby za hračkami niečo ho pošteklilo po líci. Nevidel čo, nevedel to ani nahmatať. Poškrabal si líce a zrazu zabudol prečo šiel do izbičky. Zbehol k dverám, obliekol si vetrovku, natiahol na hlavu vlnenú čapicu a hybaj ho za susedom, ktorý s hrmotom odhadzoval sneh spred garáže a ponáhľal sa do služby, pretože je lekár. Matúško zobral menšiu lopatu a začal odhadzovať s ním. Sused nechápal, ale bol rád. Malý chlapec mu síce pomohol len trochu, vlastne vôbec, ale aspoň sa mu odhrabávalo veselšie, aj zmizla z jeho čela nahnevaná vráska, aj si prestal popod nos šepotať slová nevhodné pre uverejnenie v rozprávke. Ani v takejto modernej.

Spokojný sused nasadol do auta, Matúšovi na rozlúčku zatrúbil a uháňal do práce. Teda síce uháňal, ale pred každým jedným priechodom pre chodcov pribrzdil a každého, kto čakal v rannej špičke na možnosť prebehnúť cez zebru, pustil. A ešte aj každému zamával.

Aj pani Janku pustil, aj jej zamával, aj mu odmávala.  Fúkal vietor, kráčalo sa jej zle a ten priechod jej každé ráno spôsobuje stres, či sa jej podarí bez úrazu v hustej premávke prebehnúť. Pani Janka si v to ráno povedala, že sú aj dobrí šoféri. A zaumienila si, že aj ona chce, aby si každý, koho dnes stretne povedal, že sú aj dobré úradníčky. A na každého sa dnes usmievala a tým najzamračenejším rozdávala po kúskoch zo svojich maškŕt. Jednému mladíkovi v drahom obleku v ťažkom štádiu nahnevania asi na celý svet podala jablko. Strapatej mamičke s dvoma uškriekanými synmi, z ktorých sa jeden hodil o zem, podala sušienky. A potom prišla dáma v kostýmčeku, ktorá na ňu zvýšila hlas a vynadala jej za vládu, za parlament a za kopy hlúpych zákonov. Pani Janka tejto dáme pohladkala ruku, podala čokoládu a popriala pokojný čas Adventu.

Slečna Novotná ostala stáť ako prikovaná. Asi 10 minút. Tak možno to bolo len 10 sekúnd, ale zdalo sa jej to omnoho dlhšie. Otočila sa na opätku svojich značkových čižmičiek a vrátila sa do firmy. Cítila sa osamelo, smutno a zároveň tak nepochopiteľne chcela urobiť niečo… ani to nevedela pomenovať. Niečo nečakane skvelé. Pootvárala si v počítači tabuľky, niečo prerátavala a o pár minút všetkým zamestnancom jej podniku cinkol v schránke prichádzajúci e-mail. S oznámením, že tento rok všetci dostanú ako vianočný darček trinásty plat. Tak! A pôjde aj na všetky vianočné večierky a bude sa baviť a spoznávať nových ľudí a bude veselá!

Damián sa ráno pohádal s manželkou, nemali sa zle, ale zase si ani nemohli dopriať nič navyše. Jeho polovičku Katku trápilo, že nejdú ani do divadla a on by zase rád aj s deťmi na lyžovačku. Nepracovalo sa mu v ten deň dobre. Prichádzajúci e-mail si ledva všimol. Videl, že je od šéfky. Väčšina mailov od nej bola o tom, že treba urobiť niečo navyše, prípadne takto oznamovala, s čím nie je spokojná. V predmete správy bolo uvedené: „Prekvapenie J“ Áno, bol tam aj ten smiešny smajlík. Pár sekúnd uvažoval, či nenastal omyl a či je naozaj tým správnym adresátom, potom ho na chvíľu oblial pot, že takto by mohlo vyzerať naozaj zlomyseľné oznámenie o výpovedi, no ale keď správu prečítal, tak zvreskol od radosti, že to cez pootvorenú vetračku počuli ľudia na ulici.

Počulo to najmenej tucet ľudí a v každom jednom sa niečo pohlo. Aj v Mariánovi. Bolo to z jeho racionálneho pohľadu totálne divné. Počuje zvresknúť neznámeho človeka od radosti, vlastne ani nevie, kto a prečo sa tak pochabo vyjadrí a jemu sa zrazu rozbúcha srdce, zacíti vôňu pečených gaštanov, začuje vianočné odrhovačky z neďalekého nákupného centra, poskočí si na mieste a rozhodne sa vrátiť tam, odkiaľ práve odišiel. Behom. Ešte ho zastihol a hovorí: „Rozmyslel som si to. Vezmem vás. Ale nesmiete ma sklamať!“ Muž onemel od samej radosti.

Matúško mal taký obyčajný a pritom veľmi príjemný deň. S mamkou večer čakali na ocka. Rovnako ako asi miliónkrát predtým. Keď konečne vošiel do obývačky, usmieval sa ako lečo. Vôbec tomu nerozumel, no náramne sa mu to páčilo. Vedel, že nie je nutné rozumieť všetkému. Sú omnoho podstatnejšie veci. Napríklad to, že ocko dostal prácu, po ktorej celý život túžil. Keď si šiel Matúš ľahnúť spať, mal pocit, že cez stenu pri posteli preliezol maličký, naozaj veľmi maličký pavúčik.

Pavúk vraj vo všeobecnosti nosí šťastie. Na konci leta nám pavúky ukážu, či bude babie leto. A vianočný pavúk tiež nerobí žiadne klasické čáry-máry-fuk zázraky. Nevylieči vás z ťažkej choroby, nepričaruje vám bábiku s vlasmi dlhými po zem, nepostaví vám z malého domčeka vilu s bazénom, nepolepí rozbitú vázu po prastarých rodičoch, nevylepší známky na vysvedčení, ani len za vás pred Vianocami neumyje okná. Vianočný pavúk je napriek tomu čarovný. Vypúšťa spolu s vláknom pavučiny aj kúzelný prášok bez vône, zápachu či farby, ktorého keď sa niekto nadýcha, okamžite dostane chuť urobiť niečo dobré. Niekomu pomôcť, niekomu niečo darovať. A čo je najčarovnejšie  – kúzlo sa posúva ďalej z človeka na človeka, až sa kruh uzavrie a Vianoce sa naplnia. Preto nezabudnite, keď najbližšie uvidíte pavúka, skúste sa len poriadne zhlboka nadýchnuť a než mu zametiete pavučinu, ešte sa jej dotknite. Verte, že niet lepšieho pocitu ako tá nekontrolovateľná túžba na všetky strany šíriť dobro. Znie to rozprávkovo a pritom to je úplne normálne.  Je to v nás.


Martina Töröková venuje túto rozprávku pre

Image 54

Anjelik Matúško

Prosím o pomoc pre môjho anjelika Matúška, môjho bojovníka ktorý má veľkú chuť žiť a tešiť sa zo života, aby sme sa raz mohli posadiť a urobiť prvé krôčky a mohli intenzívne rehabilitovať.

Podporiť výzvu

Image 51

Terapie pre Filipka

Detský autizmus nám kompletne zmenil život. Ten Filipkov sa však vďaka terapiám začína meniť k lepšiemu....

Podporiť výzvu

Image 1

Bezpečnejšia alternatíva

Mať na výber je dôležité rovnako ako akceptovať a rešpektovať ľudí a ich rozhodnutia. My to vieme. Preto ponúkame našim klientom bezpečie a možnosti ku skvalitneniu svojho života bez prekážok,...

Podporiť výzvu

Image 20

Pomoc pre Tomáška a jeho rodinu

Pomôžte nám prosím, aby sme zvládli náročnú situáciu pri Tomáškovom zdravotnom stave....

Podporiť výzvu