ĽudiaĽuďom.sk Blog

Na svadbe Pavly a Norberta bol len otec zo strany ženícha. Pavla vyrastala v detskom domove, svojich rodičov nepoznala. Norbert prišiel o matku pri nešťastnej udalosti, keď mal tri roky. Otec ho vychovával sám. S láskou a oddanosťou, akej je schopný len rodič. Norbert a Pavla sa zoznámili na pracovisku. Norbert pracoval ako skladník, neskôr prešiel na prácu s vysokozdvižným vozíkom. Pavla pracovala pri sústruhu, čo bolo povolanie pre ženu dosť nezvyčajné. Tí dvaja sa do seba hneď zahľadeli, no trvalo dlho, kým sa oťukávanie premenilo v prvé rande. O pár mesiacov Pavla zistila, že je tehotná. Bála sa to Norbertovi povedať. V mysli sa jej prehrávali vety typu, daj si to vziať, je priskoro na to, aby sme mali dieťa, veď sa poznáme prikrátko, mám ťa rád, ale s deťmi som nerátal. Nič také sa nestalo. Norbert žiaril šťastím. A keď to povedal otcovi, šiel sa pominúť od radosti. Na jeho bremenách bolo vystrojiť synovi svadbu. Skromnú, ale pre oboch zaľúbencov tú najúžasnejšiu.

• Otec, si skvelý. Mám ťa rád, – povedal Norbert, keď sa svadobčania rozišli a oni traja, Norbert, otec a Pavla, osameli v jeho dvojizbovom byte.
• Ja teba tiež, synak. Buď dobrým manželom a ešte lepším otcom, – otec vyronil slzu a chlapi sa objali.

Keď sa Pavle a Norbertovi narodili dvojčatá Mária a Janka, radosť bola dvojnásobná. Norbert sa o dcéry staral tak dobre, ako vedel. Snažil sa zarobiť korunu navyše. Z jedného platu a materskej sa vyžiť nedalo. Otec, ktorý ešte pracoval, predával v stánku PNS, sa mladým snažil pomáhať ako vedel. Nech sa Norbert staral ako vedel, stále to bolo málo. Nedostatok peňazí spôsobil, že sa mladí začali hádať.

• Sľúbil si, že dievčatá okúpeš. A ty si pokojne sedíš v krčme, – vyčítala Pavla Norbertovi.
• Aj ja potrebujem vypnúť. Nemôžem byť dvanásť hodín v robote a potom na druhej šichte doma. Ja viem, že aj ty máš toho dosť, ale ja to mám ťažšie. Musím uživiť štyri krky, Pavla. Mala by si si aj ty nájsť nejakú prácu na doma.

Pavla prekvapením otvorila ústa, no keď si to všetko v hlave premlela, obtelefonovala svoje kamarátky a ponúkla sa im, že im ušije šaty, skráti nohavice, obendluje záclony, čo len budú chcieť. Sadla si k šijaciemu stroju a po nociach sa snažila privyrobiť si nejakú korunku.

• Len ber, Pavla, neostýchaj sa, je to pre deti, – svokor strčil Pavle bankovky na prilepšenie, – predal som viac ako päťdesiat kíl jabĺk na trhu a pár hrušiek. No tak, – duril nevestu.

Norbertov otec by sa pre rodinu roztrhal. Chodil k nim tak často, ako sa len dalo. Pavla ho mala rada od samého začiatku. Bol prívetivý a zaujímal sa o všetko, čo súviselo s jeho vnúčatkami. Mária a Janka, keď mali ani nie tri roky, zostali bez otca. Norbert sa jednoducho vyparil a nedal nič o seba tri dni znať. Odišiel z práce a z Pavlinho života. Nič netušiaca, našla ráno na stole obálku a v nej odkaz.

Našiel som si novú prácu a nový domov. Odpusti mi, odchádzam do iného mesta k inej žene. Už ti ďalej nedokážem klamať. Na deti budem posielať toľko peňazí, koľko určí súd. Ak by si niečo potrebovala, vieš, že otec ti rád pomôže. Norbert

Pavla neverila vlastným očiam. Netušila, nemala ani v päte, že by si jej manžel začal s inou ženou.

• Mrzí ma to, Pavla, – chlácholil Pavlu svokor hneď v ten večer, kedy stále nebola schopná uveriť napísanému, – nevychoval som ho k nezodpovednosti voči vlastnej rodine. Verím, že si to v hlave zrovná a o pár dní je späť. Ani ja netuším, kam sa odsťahoval. Odstrihol sa od nás, od všetkých.

Štyridsaťdeväťročný muž sa rozplakal. Pavla ho objala a obaja, spočinutí v náručí, nariekali, akoby Norbert neodišiel, ale zomrel.

• Keď sa to tak vezme, je to skoro to isté. Aspoň pre mňa, – povedala Pavla, keď ich na druhom pojednávaní rozviedli.

Za dlhé mesiace, počas ktorých sa Norbertov otec snažil pomáhať neveste, sa jeho syn ozval len listom. Napísal, že na rozvodové konanie sa nedostaví, že posiela svojho právneho zástupcu.

• Cítim to ako veľkú zradu, Pavlínka, ale nič s tým nenarobím. Nechápem to. Ja tomu celému nerozumiem, – otec si vložil hlavu do dlaní a Pavla, ho pohladila po rukách.

Obaja cítili, že stratili Norberta nadobro. Ktovie, ako sa to v živote ešte zamotá, ale to teraz nie je dôležité.

• Budem stáť pri tebe a pri deťoch, nech by sa dialo čokoľvek. Do konca svojho života, ver mi, – zodvihol k nej zrak a Pavla v jeho očiach videla to, čo si doposiaľ nevšimla, – mám ťa rád. A svoje vnúčatá milujem.

Udivene otvorila ústa a sklonila hlavu. Pochopila, čo doposiaľ len v kútiku duše tušila.

• .. ja som z toho zmätená… neviem… neviem, čo mám robiť.

Norbertov otec pristúpil k Pavle a pevne ju zovrel v náručí. Po roku a pol sa Pavla znovu cítila ako žena. Opätovala city, ktoré v nej svokor prebudil a aj keď sa v mestečku otvárali klebetné ústa a nezastavili sa od rána do večera, im dvom to neprekážalo. Umlčali ich, keď sa dozvedeli, že na civilnom sobáši si Norbertov otec a Pavla povedali svoje áno a manželský sľub neporušili ani vtedy, keď už boli Mária a Janka dospelé