Permakultúra je vlastne zdravý sedliacky rozum

O čom je permakultúra? Prečo je dôležité šíriť jej princípy a myšlienku? A koho každého sa permakultúra dotýka? Prečítajte si v rozhovore s predsedníčkou organizácie Permakultúra (CS) na Slovensku – s diplomovanou permakultúrnou dizajnérkou Ing.Patriciou Černákovou.

DSC_0892

Diplomovaná permakultúrna dizajnérka Patricia Černaková patrí k top najlepším permakultúrnym špecialistom na Slovensku. 

Spoločne ideme pripraviť permakultúrny dizajn sadu pre projekt www.lifereset.sk, v ktorom chceme vytvoriť náš budúci domov. Viackrát som už písala o tom, čo je to pemakultúra, no napriek tomu sa teba, ako odborníčky pýtam, čo si máme pod permakultúrou predstaviť?

Permakultúra  ako slovo, sa dá prekladať vo viacerých úrovniach. Najčastejšie je to trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, teda permanent agriculture. V poľnohospodárskej výrobe, to predstavuje ekologický a čistý prístup, tak aby mal ekonomický efekt a zároveň bol z dlhodobého hľadiska udržateľný  pre krajinu, aj pre človeka. Pritom to, ale ani zďaleka nekončí. Tiež sa to používa pre trvalky perennials, lebo permakultúrny dizajn pracuje viac s trvalými porastmi, ktoré sú menej nákladné na údržbu časovo aj energeticky, v porovnaní s jednoročnými rastlinami. Napríklad pri zelenine sa preferujú také druhy, ktoré sú trvalé, alebo sa rozmnožujú samo výsevom. Ďalší pohľad je doslovne ako permanent culture, teda permanentná kultúra. Pod kultúrou rozumieme, všetko čo vytvára človek, teda každý môj čin ovplyvňuje množstvo ďalších vecí.  Je to určitý životný štýl, lebo každý môj čin je robený vedome. Moje rozhodnutia v mojej záhrade môžu ovplyvniť chod susedovej záhrady, čo môže napríklad ďalej vyvolať naštrbenie susedských vzťahov.  Celkovo je to aj o efektívnej práci v rámci mojej domácnosti, zamestnania, tak aby sme mali minimálny dosah na ekológiu. Tiež môžeme zvažovať, aký dosah majú moje rozhodnutia na moju rodinu.

Medzi ľuďmi panuje niekedy predstava, že permakultúra alebo ekologické správanie sa je proti modernej dobe, technológiám, alebo komfortnému životnému štýlu. Je to naozaj tak, alebo je to mýtus?

Nie, nie je to návrat na stromy. Je to kombinácia overených tradičných metód a efektívnejších moderných technológií. Permakultúra neprináša úplne novinky, ale opiera sa o skúseností našich starých otcov a predkov. Permakultúru by sme v mnohom mohli nazvať aj ako zdravý sedliacky rozum, vylepšený o novodobé vymoženosti. Naši predkovia viac sledovali prírodu, mali bohaté skúsenosti, a preto vedeli čo je pre nich, aj pre prírodu dobré. Presne to sleduje aj permakltúra, ktorá tiež prihliada na efektivitu. Napríklad, nie je efektívne kopať jazero ručne, keď si môžem požičať bager. Na jednej strane, nie je efektívne ho kupovať, keď si ho môžeme požičať. Síce sa minú fosílne paliva, je to stále efektívnejšie v pomere k výsledku. Zvažovať preto treba dopad, a či je výsledok pozitívnejší ako priebeh. Použijem auto, aby som doviezla materiál, čo je efektívne. No nebudem mať desať aut, ak mi stačí vlastniť iba jedno. Veľmi dôležitý je práve moment, poznať svoje limity. Z toho sa odvíjajú morálne postoje človeka. Človek nemusí mať ani záhradu ,ani dom, ale jeho morálny postoj hovorí o jeho permakultúrnom videní. Každý by sa mal starať o svoje okolie, o ľudí,  a to nie len vo svojom blízkom okolí, ale aj ďaleko za jeho hranice. Dôležité je poznať limit svojej spotreby, kedy mám dosť a kedy môžem veci zdieľať, nemusím ich kupovať. Permakultúra je o uvedomelom plánovaní života.

 

Spolu sme už boli v našom sade a začali sme prvé kroky dizajnovania. Môžem povedať, že je to veľmi náročný proces a mnohé informácie nás prekvapili. Môžeš prosím vysvetliť , čo všetko permakultúrny dizajn zahŕňa?

Prvá vec pri dizajnovaní je, zistiť vaše reálne potreby. Čo od toho očakávate, čo všetko sa v sade bude diať. Súhrn informácií má byť čo najpodrobnejší, aby sme neskôr nemali posun dizajnu v tom, že sme na niečo zabudli. Napríklad ak zabudneme na sušiareň ovocia, lebo si zapraceme všetky pekné slnečné miesta, musíme improvizovať, alebo máme smolu. Dom, či iné väčšie objekty  len tak neposunieme. Pri dizajne nás držia v určitých medziach limity pozemku, pretože neexistuje ideálny  pozemok.  Napríklad, vo vašom prípade sme limitovaný úzkym rozmerom. Pri zbere informácií sa snažím odpozorovať prírodné deje na pozemku, ktoré neviem vyčítať z mapy. Pozemok sa v lete môže na nás usmievať, ale z jari ho môže zaplavovať voda. Preto je najnáročnejšia časť, zhŕňanie informácií. V našom regióne, kde sa striedajú  štyri ročné obdobia sa nám môže zdať nejaké miesto krásne slnečné,  ale v skutočnosti je to na jar mrazová dolinka a posadená zelenina nám zmrzne. Dôležité je sledovanie pozemku počas celého roka. Vyvarujeme sa tým zbytočným chybám z nevedomosti o pozemku. No dôležité sú aj historické informácie. Napríklad ako sa pozemok  v minulosti vyžíval. Môže to byť zasypaná skládka, alebo pietne miesto. Čo môže spôsobiť problémy nie len na duchovnej úrovni, ale tiež praktickej.

Pri práci – tvoríme dizajn, vnímame prostredie a plánujeme nový domov.

Zohnať všetky tieto podrobné informácie, môže byť pre ľudí nemožné, hlavne ak nikdy nežili na danom pozemku. Čo v takom prípade?

Najlepšie je zájsť do krčmy a pýtať sa. Nielen že sa dozvieme informácie, ktoré potrebujeme, ale zároveň si začneme vytvárať vzťahy. Poznám prípady, kedy sa do obce prisťahoval človek, ktorý síce vedel všetko o permakultúre, ale nevedel nič o pozemku. Mohol čítať x-kníh, no nemal tie skúsenosti, čo domáci, ktorí síce striekajú zeleninu, ale v živote už reálne niečo vypestovali. Majú tiež reálne skúsenosti s pôdou a prírodou v tej dedine. Treba k ním pristupovať s bázňou a nepoučovať ich. Niekedy vedia zďaleka viac ako niekto, kto o efektívnom a zdravom pestovaní len číta. Ak sa ich budete pýtať, odkiaľ zohnať slamu, kto má traktor atď. budú sa cítiť zároveň dôležití a zaujímaví pre vás, čím sa začnú budovať vzťahy, čo je v permakultúre veľmi dôležité. Permakltúra totiž nie je o jednej bunke – toto je môj svet a nič ďalej ma nezaujíma. Systém vytvorený len z jednej bunky je nefunkčný. Aj naše telo je vytvorené z viacerých buniek. Bunky musia byť navzájom prepojené a musia spolu komunikovať . Ak si vysadíme živý plot, ale nedokomunikujeme to so susedom, môžeme mu spôsobiť problémy, pretože mu živým plotom budete tieniť na miesto, kde chcel niečo sadiť. Hneď máte oheň na streche. Zasiahneme do niečoho s čím on plánoval. Preto to nikdy nie je len o našom dizajne. Návrh musí byť napojený na krajinu a ľudí, ktorí s ním susedia. Hranica nášho pozemku, nie je hranicou našich dosahov. Na druhej strane, permakultúrny dizajn je nízkonákladový, čo ale neznamená lacný. Znamená to hľadanie spôsobov, ako si navzájom pomáhať. Preto ak potrebujeme traktor, nebudeme ho kupovať. Stačí sa porozprávať so susedmi, či je niekto, kto by mi ho požičal. Mnohokrát ľudia nezištne pomôžu.Je to o dobrých vzťahoch.

Ak už máme zozbierané všetky informácie, ktoré na vytvorenie návrhu potrebujeme, nastupuje na rad samotný dizajn?

Ak už máme potrebné informácie, je najlepšie sa poradiť a overiť si kroky, ktoré chceme podniknúť s odborníkom. V projekte LifeReset máme na každú oblasť nejakého odborníka, pretože ty sama nemôžeš vedieť všetko o každej oblasti. Na to sú odborníci. Chcem posadiť stromy, treba sa poradiť s ovocinárom. Poradí nám, či vysadiť krátkoveké stromy na malých podpníkoch, alebo klasické druhy. Potom si urobíme harmonogram. Ľudia majú predstavu, že dizajn je nákres na papieri. V skutočnosti tvorí nákres len polovicu dizajnu.  Druhú časť tvorí harmonogram, ako sa čo a kedy uskutoční. Začíname s tým, že si určíme dlhodobé ciele. Chceme vysadiť sad alebo les. Stromy však vyrastú až po rokoch a dovtedy môžeme plochu pod nimi využívať ako pastviny. Ochránime stromčeky pred zvieratami a máme strednodobý plánKrátkodobý je, čo sa dá urobiť dnes. Chceme vykopať jazierko. Najprv však musíme vykopať studňu, ale nemáme prístup. Musíme vytvoriť prístupovú cestu. To sú priority. Aby sme vedeli jednu vec vytvoriť za druhou, musíme mať harmonogram. Nemali by sme tiež odbiehať od jednej veci ku druhej. Permakultúrny dizajn je teda naozaj veľmi dôležitý. Smeruje k maximálnej efektivite, ako energetickej, tak ekonomickej, aj časovej.

DSC_0889

Patricia sa snaží pri prvej obhliadke naplno vnímať pozemok. Napríklad, vždy si chytí pôdu, aby na prvý pohľad odhadla jej kvalitu.

Keď sme prišli prvýkrát na pozemok, veľmi intenzívne si vnímala všetky prírodné deje, ktoré sa v sade diali. Napriek tomu, že permakultúra je exaktná veda, v mnohom si spoliehala pri analýze na intuíciu a empatiu. Čo sa snažíš pri dizajne akoby vycítiť?

V prvom rade sa snažím vcítiť do klienta, aby som vedela, aký je a aké má očakávania. Je rozdiel, či pracujem pre inžiniera, ktorý vyžaduje presné a detailne riešenia a umelca, ktorého prístup je voľnejší.  Snažím sa vcítiť do jeho kože. Všímať si aký je a ako sa správa, tak aby sa cítil dobre v tom čo mu pomôžem navrhnúť. Napríklad, nebudem mu ponúkať moderný vizuál, ak tiahne k rustikálnemu. Čiže veľa sa klienta pýtam, aby som sa mu čo najviac priblížila. Zároveň sa ho snažím vtiahnuť do dizajnovania, pretože je to o ňom, nie o mojich predstavách. On na tom mieste bude žiť, nie ja. Neuznávam dizajnérov, ktorí klientovi navrhnú, kde bude aká váza, či obraz. Tvoriť dizajn na základe môjho vkusu, ktorý má byť lepší ako klienta nie je správne. Dizajnovanie vnímam ako usmerňovanie klienta, aby sa vyvaroval chybám. Ukazujem mu možnosti a spolu s ním vytváram čo najideálnejší priestor pre jeho potreby a život. V druhom rade, nedá sa robiť dizajn od počítača. Keď prídem na pozemok, nasávam atmosféru, z hľadiska nejakých výhľadov a pohľadov, ako fúka vietor, odkiaľ vychádza slnko, či kombinácia vetra a slnka nie je nepríjemná. Či to nie je zamokrené a vždy si pozriem vzorku pôdy. Ohmatkám si ju, aby som vedela, aký mám z nej prvý dojem. Porovnám si to na základe skúseností, s tým akoby mali vyzerať pôdy vhodné na pestovanie. Ale nehodnotím to priamo na mieste, pretože vtedy len informácie zbieram. Klienti sa ma pri prvej obhliadke veľa pýtajú a ja by som im najradšej nehovorila nič, pretože vychádzam len z dojmu, nie z overených informácií.  Snažím sa vnímať ruch miesta, do akej miery sa tam ľudia pohybujú.  Všímam si pekné veci, zvláštne, ktoré ma ohúria. V našom prípade je to obrovská, asi storočná vŕba s jazierkom. Žiadny architekt to nevymyslí, lebo si nemôže dovoliť toľko čakať.:-) Snažím sa vnímať prakticky, esteticky a s prihliadnutím na prírodné podmienky, aby som vedela, čo môže moje konanie spôsobiť. Napríklad oplotím pozemok, cez ktorý mali chodník divé zvery. Odrežem im cestu a začnú chodiť k susedovi do vinohradu, čo sa mu nemusí páčiť.

Pred dvanástimi rokmi si si otvorila vlastnú prax dizajnérky. Navrhla si a zrealizovala množstvo permakultúrnych projektov. Ktorý bol pre teba najvýnimočnejší?

Každý je pre mňa niečím výnimočný a jedinečný, ťažko povedať. No, minulý rok som robila návrh a realizáciu mikroskopickej záhrady. Bežne si ľudia myslia, že na permakutlúru potrebujú mať hektáre. Záhradu sme upravili za týždeň a bol to pre mňa najfenomenálnejší projekt, pretože klienti boli finančne dobre zabezpečení. Nemali problém niečo zohnať, v zmysle kúpiť. Nám sa podarilo urobiť celý dizajn zrecyklovaním odpadu, ktorého bolo v záhrade kvantá. Od starých škridiel, cez starú dlažbu z terasy, zhnité drevá, starú palubovku. Všetko sa veľmi elegantne rozplynulo v priestore a vznikol krásny vintage štýl. Za minimálne peniaze sme vytvorili krásny priestor. Dizajn robím vždy ako keby pre seba. Nikto by svoje peniaze nevyhadzoval do vetra.  Nemám dôvod to robiť zákazníkom. Požiadavka od klientov bola, aby záhrada bola prispôsobená požiadavkám trojročného chlapca. Chlapček s nami trávili hodiny v záhrade, a aj po našom odchode sa o ňu staral a pestoval si rastlinky, z čoho sa veľmi tešil. Dokonca ľudia, ktorí dovtedy do záhrady nechodili, lebo podľa nich nemali dôvod, napokon do nej chodiť začali. Veľmi som sa z toho tešila. Záhrada je životný priestor, v ktorom chcem žiť a nie len sa naň pozerať. Obrovské plus mojej práce je, že ľudom vytvára úsmev. Keď sa niekde objavím znova, ľudia sa usmievajú a vítajú ma s radosťou.

Patricia Černáková – Diplomovaná permakultúrna dizajnérka

Jedna z prvých absolventov permakultúrného dizajnu a diplomovaná permakultúrna dizajnérka, ktorá má vyštudovanú záhradnú a krajinnú architektúru, SPU Nitra. Jej otec Karol Končka bol priekopník permakultúry v Československu. Okrem navrhovania a uskutočňovania architektonicko-sadovníckych diel v krajine sa venuje aj lektorovaniu kurzov so zameraním na permakultúru a eko-záhradníctvo a eko-staviteľstvo.

Autor: Zuzana Matúšová Girgošková, www.lifereset.sk

Foto: www.tomasbencik.com a www.helenakurusova.sk

Viac na www.permakultúra.sk 


Permakultúra CS podporuje výzvy

Image 2

Podpor permakultúru na Slovensku

Pomôž vzájomne prepájať ľudí a organizácie, šíriť myšlienky permakultúry smerom k verejnosti, vymieňať si skúsenosti, rady a nové inšpirácie...

Podporiť výzvu

Image 1

Pomôžte nám zorganizovať permakultúrny festival

Permakultúra SK je organizácia prepájajúca ľudí, ktorí sa profesionálne alebo len tak ľudsky každodenne zaujímajú o permakultúru a jej uplatnenie v živote a rôznych jeho oblastiach (záhradníctvo, poľnohospodárstvo, architektúra, lesníctvo, managment vody, odpadov, krajiny, ekonomika, sociálne otázky).

Podporiť výzvu

Image 28

Damiánkov sen

Damiánko sa narodil so vzácnou diagnózou downov syndróm.......

Podporiť výzvu

Image 20

Pomoc pre Tomáška a jeho rodinu

Pomôžte nám prosím, aby sme zvládli náročnú situáciu pri Tomáškovom zdravotnom stave....

Podporiť výzvu

Image 51

Terapie pre Filipka

Detský autizmus nám kompletne zmenil život. Ten Filipkov sa však vďaka terapiám začína meniť k lepšiemu....

Podporiť výzvu