Pestujeme celý rok
Zeleninové záhrady sú prirodzenou súčasťou tvorby permakultúrneho dizajnu, ktorého jedným z cieľov je znížiť produkčné plochy človeka na minimum a ponechať dostatok voľného priestoru pre ostatné živé bytosti Zeme. Náročnosť tejto úlohy v miernom pásme je spôsobená striedaním ročných období, kde zopár mesiacov nemáme možnosť tieto plochy využívať kvôli nízkym teplotám, snehovej pokrývke a krátkemu slnečnému svitu, nevyhnutnému pre rast biomasy. Napriek týmto nevýhodám existujú riešenia, ktorými si môžeme zabezpečiť prísun kvalitnej čerstvej „zeleniny“ aj počas mimovegetačného obdobia či skoro na jar.
Čerstvé aj v zime
Dôležité je poznať nároky rastlín na podmienky prostredia. V tomto prípade hlavne nároky na slnečný svit, ktorý je v zimnom období až kriticky krátky. Aj tu však existujú riešenia: rastliny tzv. krátkeho dňa, ktoré zbožňujú málo svetla (počas dlhých dní majú snahu rýchlo vykvitnúť a priniesť semená). Patria sem rôzne druhy šalátov, špenát, reďkev, teda bežné rastliny našich jarných hriadok. Väčšinou sme zvyknutí siať tieto rastliny po odmrznutí zeminy, no niektoré z nich prežijú úplne „v pohode“ aj snehovú prikrývku a tak ak ich vysejeme už na jeseň, na jar urýchlia svoj vývin o niekoľko dní. Počas zimných dní je jednoduchým riešením získania čerstvej zeleniny aj nakličovanie semien. Ide o chutný a veľmi výživný doplnok stravy, ktorý je nenáročný na priestor a dá sa aplikovať aj v domácnosti, kde nemáte svoju vlastnú záhradku, pretože si vystačíte s okenným parapetom. Podobne sa dá priniesť trochu jari do domu aj pokiaľ ešte na jeseň presadíte časť svojich kuchynských byliniek zo záhradky do črepníkov. Menej pracným riešením pre majiteľov zeleninových záhrad a balkónov je pestovanie odolných druhov, ktoré bezproblémovo prežívajú aj tuhšie zimy. Okrem byliniek, akými je petržlen či šalvia sem patrí napr. ružičkový kel. V podstate koreňové zeleniny sú schopné prežiť zimu, akurát nemôže snežiť, inak by ste ich dosť ťažko na záhonoch hľadali.
Nerobte nič!
Pre mnohých z nás ešte podivínsky prístup k strave z „divokej“ prírody nám bráni jesť skorú jarnú zeleň z lúk, ktorá však nevyžaduje žiadne naše úsilie na pestovanie a ochranu proti zime a je najjednoduchším naplnením PK princípu Nerobte nič! Loboda, púpava, žihľava, žerucha a mnohé ďalšie rastliny z voľnej prírody sú rovnocennými surovinami pre prípravu jarných šalátov a polievok ako záhradné plodiny. Naopak najpracnejším spôsobom získania zeleniny na jar je pestovanie pomocou technických vymožeností, ako sú pareniská, fóliovníky, prehrievanie pôdy čiernymi geotextíliami, vykurované, či nevykurované skleníky. Pokiaľ však túžite po sebauplatnení v záhrade, všetky tieto riešenia sú vhodné a umožňujú pestovať skutočne rôznorodé druhy plodín už skoro na jar, prípadne urýchliť zber hlavných plodín počas vegetačného obdobia. Myslite pri týchto slovách na PK princíp o primeraných technológiách – primeraných rozlohe vašich pozemkov, primeraných vašim názorom na stravu z prírody, či využitie plastov pri pestovaní. Aby ste aj pri snahe o čo najsebestačnejší prísun zeleniny zostali verní svojim názorom …
Na záver už len posledná a rovnako dôležitá informácia – vieme toho viac, vieme Vám poradiť, či usmerniť. Aj na to tu organizácia Permakultúra (CS) na Slovensku je celé roky. Ak nás podporíte (nižšie výzva), vieme pre Vás a všetkých aj urobiť viac…
AUTOR: Ing. Patricia Černáková, permakultúrna dizajnérka, www.zdravezahrady.sk
FOTO: www.tomasbencik.com a www.helenakurus.sk
Viac na www.permakultra.sk
Permakultúra CS podporuje výzvy
Podpor permakultúru na Slovensku
Pomôž vzájomne prepájať ľudí a organizácie, šíriť myšlienky permakultúry smerom k verejnosti, vymieňať si skúsenosti, rady a nové inšpirácie...
Pomôžte nám zorganizovať permakultúrny festival
Permakultúra SK je organizácia prepájajúca ľudí, ktorí sa profesionálne alebo len tak ľudsky každodenne zaujímajú o permakultúru a jej uplatnenie v živote a rôznych jeho oblastiach (záhradníctvo, poľnohospodárstvo, architektúra, lesníctvo, managment vody, odpadov, krajiny, ekonomika, sociálne otázky).