Plesnivé chleby a tri kódy na banány
Do stupavskej Jednoty nechodím často. Vo všeobecnosti do Jednoty kdekoľvek nechodím. Ale do stupavskej občas idem, keď som v núdzi a dúfam, že tam zoženiem niečo, čo som inde nezohnala. A ešte tam chodím kvôli obrovskému výberu pudingov. Mám rada pudingy.
Keď som vstúpila do stupavskej Jednoty prvýkrát, prvé, čo som si všimla boli plesnivé chleby. Samozrejme v zľave. Rozhorčená som zverejnila fotku na Facebooku a tak som sa dozvedela, že to je celkom bežné na Slovensku kŕmiť domáce zvieratá kadejakými lacnými aj splesnivenými potravinami. Ale i tak som poslala podnet na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, odpisovali mi len dokým ma informovali, že ho presúvajú na príslušný regionálny odbor. Ale príslušný regionálny príslušník mi napokon už nedal vedieť nič. V Jednote stále predávajú zlacnený tovar, možno aj po záruke (to už nekontrolujem), ale aspoň nie je plesnivý. Aspoň na prvý pohľad nie.
No a dnes som tam musela ísť zase. Nie kvôli pudingu, ale preto, že na trhu mali cibuľu len takú, ktorú zjavne z mínusových teplôt trafil šľak a v Bille banány také zelené, že človek má chuť vykročiť. Ale čelom vzad, von z obchodu! Tak som šla na skusy do Jednoty, kde som šla prvýkrát kúpiť vážený tovar. Navyberala som si a šla platiť. Vrátili ma od pokladne, že som si to predsa neodvážila. Ok, pýtam sa, a kde je váha? Našla som ju kúsok zastrčenú – mea culpa – nevšimla som si. Hľadám kód na banány. Pri banánoch nie je napísaný. Na váhe sú len čísla od 1 do 100. Na stene je vyvesený zoznam potravín a kódov malými písmenkami. Pozriem celkom hore, však banány sú na B, to bude na začiatku. Nie. Neboli tam, zisťujem, že zoznam nie je ani podľa abecedy, ani rozdelený aspoň na ovocie a zeleninu. Zúrivo hľadám, čo potrebujem. Nájdem banány. Fasa. Tri rôzne kódy a pri každom označenie „banány precenené“. Napokon nájdem všetky kódy na všetky (veľa)vážené zeleniny a ovocia, zaplatím a strašne nasrdená odchádzam.
A potom mi udrel do nosa čerstvý mrazivý vzduch číslo mínus šesť, okysličil mozog, potešil ducha a zrazu mi tak napadlo, že tá Jednota je svojim spôsobom vlastne super. Nielen teda kvôli veľkému výberu pudingov. A zabudla som, že aj korenín! Je super, lebo sa v nej zastavil čas, je úplne „user unfriendly“ a to núti človeka k neautomatickému správaniu. Napríklad, teraz si už budem pamätať, že banány sú na váhe číslo 79 a cibuľa je 42. Ako dôchodkyňa budem chodiť nakupovať tam. Okrem sudoku si potrénujem mozog aj na zelenine a ovocí. No a občas tam skočím aj teraz, napríklad detské piškóty pre dojčatá tam majú lacnejšie ako hocikde inde.
Martina Töröková podporuje výzvy
Pomôžte mi priblížiť sa k môjmu uzdraveniu.
Životný príheh nás a nášho syna Adamka je boj o jeho uzdravenie.
Nádej pre Viktorku
Operácia metódou Ulzibat – šanca Viktorku naučiť chodiť. Naším najväčším snom je vidieť naše slniečko Viktorku chodiť a samú sedieť ako ostatné detičky a vďaka tomu aj viesť krajší a plnohodnotnejší život. Napriek tomu, že jej osud nedoprial chodiť a samej sedieť s nami ako väčšine deťom, je pre nás darom každý jej úsmev, každé objatie. Veríme, že každý krok, každá procedúra jej stále viac a viac pomáha priblížiť sa k vytúženému snu.