Pravé Vianoce
Vôňa domova. Byt uprataný a všetci štyria doma. Mamina, ocko, malá Inka a jej mladšia, jamkavá sestrička Ivetka.
Od rána pustený televízor, kde dávajú najkrajšie rozprávky nášho detstva- Tri oriešky pre Popelku, či Mrázika…
V rádii sa ozývajú nádherné, nestarnúce vianočné hity, zvonia roľničky…
Na balkóne zviazaný a zabalený vianočný stromček. Živý.
Malá Inka pomáha mamine s robením zemiakového šalátu. Vlastne, zostalo jej to až do dospelosti. Nikomu nedá robiť svoj šalát. :-) Ošúpu, uvaria zemiaky, ktoré dajú chladnúť na balkón. Inka si nachystá cibuľku, uhorky…a vôbec všetko, čo na šalát treba.
Mamina sedí za stolom a varechou mieša poctivú, domácu, žltučkú majonézu. Dovtedy, kým jej Inka nepovie, že už do šalátu stačí.
Malá jamkavá Ivetka sa motá s ockom.
Stromček vytiahnu z balkóna a osádzajú ho do stojana. Predtým však treba na to pripraviť kmeň stromu a ostružliny lietajú všade po kuchyni, pričom Ivetka poctivo drží stromček ocinovi, aby nelietal. Ihličie ju pichá do malých dlaní, ale jej to nevadí. Má predsa dôležitú úlohu. No a bez stromčeka nemôžu zostať.
Sestričky si hneď, ako vstali, vyupratovali izbičku, dokonca zabalili darčeky pre svojich rodičov. Niekedy to boli knihy, ktoré mali ocko s maminou radi- priamo z ich knižnice. Utreli z nich prach a šup do papiera. Rodičia sa vždy z ich darčekov nefalšovane tešili.
Keď už boli slečny väčšie, vedeli si našetriť a darčeky už boli nové, kúpené.
Rodičia sa potom zavrú do spálne, kde ich deti nemôžu vyrušovať. Ozýva sa odtiaľ šuchot baliaceho papiera, celofánu, šuškanie rodičov a malé slečny sa popod fúz usmievajú, že predsa len Ježiško darčeky nenosí. Že im ich dajú rodičia. A Ježiško im dáva zdravie a chuť pracovať, aby im ich mohli dať.
Malá Inka nikdy nebola zvedavá vopred na to, čo im Ježiško prinesie, ale Ivetka… Ivetka to je malý, jamkavý, copatý zbojník, ktorý pozná všetky skrýše doma. Vždy všetko nájde a potom pokúša Inku, či predsa len nechce vedieť, čo našla. Nie, nechce, veď to by už nebolo prekvapenie. A rodičom to predsa ani nemôže urobiť. Dávajú do toho lásku, energiu, darčeky schovajú a ona im to má pokaziť tým, že sa bude hrabať v skriniach tak, že jej budú odtiaľ trčať iba päty? Nie.
Na sporáku cítiť vôňu kapustnice. Cítite? Mmmmmňam… Huby, kapusta, žiadne mäsko, ale kapustnica zahustená zápražkou z masla a múky a zjemnená smotanou na šľahanie. Mamina ako každý rok hromží, že sa jej kapustnica sekla. Napriek tomu niet lepšej dobroty. A so sladkou Vianočkou… hmmmm…
Vedľa polievočky sa varí domáca klobáska a údené mäsko, Ivetka pomáha ockovi obaľovať rezne a ryby.
Mamina už pripravuje suroviny na domáci likér, baby ho milujú- výnimočne im dovolia si z neho dať. Veď sú Vianoce.
Stromček už stojí v obývačke a čaká na to, kedy príde ocko nahodiť červené, hríbikovské sviečky, Inka s Ivetkou mu ho budú pomáhať zdobiť, aby Ježiško mal kde poskladať darčeky.
Blíži sa večera. Rodina celý deň nejedla, ochutnávanie zo všetkého sa nepočíta. :-)
Škvŕkanie v hladných žalúdkoch počuť snáď aj von, jedlá su uvarené, treba nachystať stôl, ktorý bude plný dobrôt. Mäsko budú jesť až po polnoci. Ale na stole nebudú chýbať makové opekance, polievočka, Vianočka, chlebík, šalát, ryby, prípitok, celý rok nedovolená kola, ovocie, koláčiky od starkej.
V strede stola horí sviečka, ktorá má mať plameň stále vzpriamený, to znamená, že celý rok budú všetci spolu a zdraví. V rohoch stola sú nejaké mince a peniažky, ktoré tam vydržia až do Nového roka, aby priniesli bohatstvo.
Stôl je nachystaný pre 4 osoby plus jedna. Akoby pamiatka na tých, čo tu už s nami nie sú.
Ocko vstane, jeho dievčatá spolu s ním a spoločne sa pomodlia a poďakujú za celý rok. Nevadí, že nebol ten naj. V tento večer sa na všetko dívajú inak. S vďačnosťou. Za to, že sú spolu, že je plný stôl, že rok prežili, ako prežili.
Lebo- čo je viac, ako mať pri sebe ľudí, ktorých milujeme?
Čo je viac, ako prežiť spoločné dni v zdraví?
Inka s Ivetkou už majú vlastné rodiny. To pozitívne z detstva, prenášajú do svojich rodín.
A nedovolia, aby to bolo inak, alebo len dočasné.
Chcú, aby sa ich deti s láskou vracali nie len v spomienkach k svojim rodičom.
Ingrid podporuje výzvy
Anjelik Matúško
Prosím o pomoc pre môjho anjelika Matúška, môjho bojovníka ktorý má veľkú chuť žiť a tešiť sa zo života, aby sme sa raz mohli posadiť a urobiť prvé krôčky a mohli intenzívne rehabilitovať.
Darujme zdravie formou liečebno-rehabilitačného pobytu
Hendikep. Postihnutie. Choroba. Dlhodobá. Chronická. A niekedy poúrazová. Mali by sme urobiť všetko pre obnovu, alebo náhradu porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu. Pre nás – ľudí so zdravotným postihnutím – je rehabilitácia najdôležitejšia. Je to šanca, nádej, ale i tvrdá drina. Posun vpred.