ĽudiaĽuďom.sk Blog

Takto pred rokom som bola odmenená za dlhoročnú prácu-30 rokov. Zamestnávateľ sa mi listom poďakoval za odvedenú prácu, poprial veľa síl do ďalších rokov a nezabudol pripomenúť, aby som si plnila pracovné povinnosti tak ako doteraz… Asi o 4-5 dní sme mali pracovnú poradu a tam som sa dozvedela, že funkcia, ktorú som zastávala bude zrušená…A tak som bola “odmenená” dvakrát. Spolu so mnou to čakalo aj moje dve kolegyne. Čas zrušenia môjho miesta bol naplánovaný niekedy po Novom roku. A tak nezostávalo nič iné, len pokračovať v práci  tak, ako doposiaľ. Čas bežal a moje okolie sa pýtalo, čo budem robiť. Mala som 5 rokov do dôchodku, zdravotné problémy…Manžel aj syn mi boli oporou, vraj nejako bolo, nejak bude. Mala som  3 možnosti- zostať na úrade  a hľadať si prácu (tomu som veľkú nádej nedávala), ďalšia možnosť bola opatrovať svokru (má 83 rokov) a tretia posledná možnosť podať si žiadosť na inv. dôchodok. Keď som tieto moje plány porozprávala,  tak každý mi doporučoval to opatrovanie svokry, iba  sestra, manžel a syn mi radili tú invalidku.

Tuná trochu odbočím a objasním môj zdravotný stav. Pred 25 rokmi mi bolo odstránené celé hrubé črevo pre polypózu.  Táto choroba je dedičná, mala ju mama a zdedila ju aj moja sestra,moji synovia a aj sestrin syn. V hrubom čreve sa tvorili polypy, ktoré sú predzvesťou rakoviny. U sestry  to bolo už zhubné  a pokročilo jej to aj na dvanástnik. Je tiež na invalidnom dôchodku. Chodila som na pravidelné kontroly pri ktorých mi odstraňovali polypy v tom kúsku čreva,  čo mi nechali. Postupom času sa polypy tvorili aj priamo v konečníku a tak som podstúpila 5 operácií konečníka, ktoré zanechali následky…  WC potrebujem mať doslova “za zadkom”. Prešla som vyšetreniami a jediné možné riešenie môjho problému je  stómia (vývod), ten však zatiaľ  odmietam….

Prišiel čas prepustenia, nahlásila som sa na úrade a začala  zisťovať čo bude výhodnejšie-opatrovanie svokry, alebo tá invalidka. Povedala som si, že nemám čo stratiť a podala som si na ten invalidný dôchodok.  Nikto mi neveril, že uspejem, iba sestra a naši doma.  Sestra mi vravela  “neboj, budeš sa odvolávať, poradím ti, veď mám nejaké skúsenosti”. Sestra totiž  rok a pol bojovala o inv. dôchodok a to mala rakovinu. S priebehom vybavovania som bola veľmi prekvapená. V pondelok som odovzdala príslušné podklady, hneď v utorok mi telefonovali, aby som sa  dostavila na posúdenie a to hneď o týždeň. Na posudkovú som išla s malou “dušičkou”. Dopadlo to nad moje očakávanie- bola som uznaná na 80 %.  Zápisnicu som si čítala snáď aj 10 x či je to naozaj. Sestrina reakcia bola ” vravela som ti že to dobre dopadne”. Ale pár ľudí to nechápalo, vraj veď si ani nemarodovala. Nikdy som svoje problémy neriešila na verejnosti….

Teraz si vravím mala som to skúsiť už pred 5 rokmi , po mojej 5 operácii konečníka, kedy sa moje problémy veľmi zhoršili. Moje prepustenie bolo na niečo dobré… Teraz som spokojná, nemusím sa trápiť, ako to zas v tej robote zvládnem, čo si zjesť, aby som nemusela často na WC…. A tiež vravím že nie je posudkár ako posudkár…. V každom okrese sa to rieši inak.