ĽudiaĽuďom.sk Blog

Jedny voľby za nami a ďalšie pred nami! Tento rok je ich požehnane! Nachvíľu si teraz od volebných urien vydýchneme, aby sme potom s novou energiou a primeranými očakávaniami opäť prichádzali do volebných miestností. Opakujem,  primerané očakávania, a nie nejaké prehnané sľuby o istotách, ktoré sa v dnešnom „krízovom“ svete len ťažko dajú hneď splniť. Tu nenarážam na žiadnu konkrétnu politickú stranu, iba vyjadrujem svoj názor na to, ako sa stavať k politike ako takej. Politika musí manévrovať v mantineloch reality a nie lietať kdesi nad nimi. Má byť poctivou prácou pre celú krajinu a hájiť verejné záujmy, ktoré vyvstávajú z potrieb samotnej spoločnosti. A tak každé voľby sú jedinečnou príležitosťou, ako môžeme aj my, bežní obyvatelia tohto štátu, ovplyvniť budúce smerovanie našej krajiny. Naozaj máme našu krajinu v rukách, tak nebuďme ľahostajní voči tomu, čo sa deje v spoločnosti. Neprepadnime akejsi skepse a beznádeji. Ani voľba prezidenta by nemala ostať nepovšimnutou a voličmi azda aj opovrhnutou, pretože prezident je prezidentom všetkých, aj tých, ktorí mu svoj hlas nedali, aj tých, ktorí z rôznych objektívnych, ale aj subjektívnych príčin neprišli k urnám. Veľa sa hovorí o tom, že každé voľby stoja našu krajinu mnoho peňazí a že by sa tie peniaze dali využiť inak a lepšie. Tak , len treba dúfať, že časom sa ujme aj voľba cez internet, ak nie pre iné, tak aspoň z úcty k prírode. Tých háld volebných lístkov je predsa pri každých voľbách naozaj na tony. Možno sa potom aj mladí viac zapoja do verejného diania, pretože pre nich je internet niečo samozrejmé, a preto si dokážu celkom dobre predstaviť aj voľbu cez toto médium. Akosi viac im vonia technika než nám, skôr narodeným. Cez sociálne siete komunikujú, dohadujú si napr. futbalový tréning, večerný program s partiou alebo len tak debatujú o tom, čo ich trápi alebo aj teší. Tak prečo by sa nemohlo dať odvoliť aj z pohodlia domu? Voľba cez internet a tiež zo zahraničia / v prípade prezidentských volieb /by mala byť adekvátnou odpoveďou na požiadavky dnešnej modernej spoločnosti. No, chcem sa ešte trocha zamyslieť nad nedávnymi prezidentskými voľbami. Mnohé médiá ich okomentovali ako jasný signál, akou cestou sa chce uberať naša spoločnosť. Dokonca som kdesi čítal aj o tom, že nádej má meno novozvoleného prezidenta. Ale na inom mieste stálo, že či sme sa nenechali opiť rožkom a že toľké očakávania vkladané do novej hlavy štátu sa nemusia nutne prejaviť aj v činoch. Verím, a chcem veriť, že náš národ dal jasnou väčšinou najavo, koho chce vidieť v prezidentskom paláci. Možno aj pod vplyvom predvolebnej kampane plnej nenávistnej a podozrievavej rétoriky sa rozhodol, ako sa rozhodol. V osobe novozvoleného prezidenta vidieť v prvom rade človeka a nie nejakého politika. Aj keď mu bolo často počas kampane vyčítané, že je politickým nováčikom a bez potrebných skúseností. Áno, v politike sa nepohyboval, no jedno je isté, pohyboval sa medzi ľuďmi, ktorí potrebovali často doslova akútnu pomoc, lebo sa ocitli v na prvý pohľad neriešiteľnej životnej situácii. Prosím, nevnímajte tento komentár ako nejakú ódu na nového prezidenta, ale skôr ako postreh jedného z tisícov, ktorí nenechali svoju zodpovednosť doma za dverami, kdesi uzamknutú do neustálej kritiky súčasnej politickej situácie na Slovensku. Myslím však, že priepastný rozdiel medzi hlasmi oboch kandidátov hovorí sám za seba. Chcem však dúfať, že vzťah medzi všetkými tromi ústavnými činiteľmi bude ak nie najlepší, tak aspoň dobrý a že prinesie osoh všetkým občanom. A na čo máme v podstate prezidenta? Okrem iného aj na to, aby bol hlasom tam, kde by sa azda nekonalo všetko v prospech a pre spoločné dobro celej našej krajiny. Aby naliehal tam, kde je nutné naliehať. Aby bol poradcom i tým, ktorý prijíma rady. Aby zastával človeka a jeho práva. Aby napomáhal k rozvoju morálnych hodnôt. Aby vzájomne konzultoval a pripomienkoval. Aby spájal tam, kde sa zdá každé spojenie nereálne. Aby vykročil často medzi občanov tohto štátu a zaujímal sa o ich potreby a problémy. Kedysi bol nový prezident zakladateľom charitatívnej organizácie pod názvom Dobrý anjel. Mnohí mu vyčítali, že svoju predvolebnú kampaň staval na tejto organizácii a že šlo o vhodne vsadený predvolebný ťah. Ale prečo by sa nemalo hovoriť o dobrých skutkoch? Či nepotrebujeme práve tie skutky, než nejaké žabomyšie vojny v našej politike? Prezident  môže byť strojcom a uskutočňovateľom dobra. Prezident  môže byť hľadačom a obhajcom pravdy a spravodlivosti. Príliš všeobecné charakteristiky pojmu prezident? Nechajme mu priestor, aby ich dostatočne skonkretizoval. Buďme však aj tolerantní voči jeho možným chybám a nedostatkom. Kto nič nerobí – nič nepokazí.