ĽudiaĽuďom.sk Blog

V mojom písaní sa vrátim o 23 rokov späť. Začalo to maminou chorobou – rakovina konečníka. Bolo to pred Vianocami, keď začala chodiť po lekároch, operáciu však odložila po sviatkoch. V januári ju operovali. V tom čase mala sestra autonehodu, vnútorné krvácanie, pneumotorax – museli ju operovať. Pri tejto operácii jej našli nádor na hrubom čreve. Bolo to pre mňa ťažké obdobie. Mama v jednej nemocnici a sestra v inej. Mama mala problém zmieriť sa s vývodom. Sestra mala komplikácie, týždeň sme nevedeli, či to prežije a doma mala tri malé deti a nespoľahlivého manžela. Keď nám lekári povedali, že nádory na čreve sú s najväčšou pravdepodobnosťou zhubné, bolo to ešte horšie. Aj sa to potvrdilo. Lekári sa sestry ihneď spýtali, či mal niekto v rodine rakovinu hrubého čreva, vraj je to dedičné a bolo by dobré, aby sme sa dali vyšetriť. Musím povedať, že sme boli už len my dve (brat nám zomrel pol roka pred zistením choroby u mamy, mal 35 rokov), tak som išla na vyšetrenie. Bola som v tej nemocnici, kde operovali aj mamu. Bolo to v máji (musela som lekárov presviedčať, aby ma vyšetrili). Po vyšetrení ma ešte aj vysmiali – vraj som im pridala len robotu,  a kto mi to povedal, že to môže byť dedičné.

Vyšetrenie bolo negatívne, vraj som zdravá. Sestra prežila, podstúpila chemoterapiu aj s mamou. Prešlo leto, sestra sa mala problémy s pľúcami, tak bola zas v nemocnici. Poslali ju aj na vyšetrenie hrubého čreva a bolo jej zistené,  že celé ho má posiate polypmi. Lekár ihneď sestre povedal, že chce vyšetriť mamu a aj mňa. Išla som úplne pokojne, veď pred pár mesiacmi mi nič nebolo.

Po vyšetrení som však bola úplne mimo. Choroba sa potvrdila aj u mňa. Až tento lekár mi vysvetlil, že vyšetrenie, ktoré mi robili odhalí až veľké nádory a to je už neskoro. Nastal kolotoč vyšetrení a v novembri ma operovali. Odstránili mi celé hrubé črevo, konečník mi zostal. Bolo to pre mňa ťažké obdobie. Doma dvaja synovia. Ale výsledky boli dobré, rakovina to nebola. Po mojom návrate z nemocnice musela ísť mama na ďalšiu operáciu – už sa nevrátila. Nastali komplikácie a rok po zistení jej choroby zomrela. Čas bežal, ja som si zvykala na životosprávu, na to, že na veľkú potrebu som chodila aj každú hodinu… Postupom času sa to upravilo a aj ja som sa naučila čo jesť a čo nie. V tom čase sa o tejto chorobe nehovorilo. Po pol roku PN som sa vrátila do práce. Chodím na kontroly každého pol roka, pretože polypy sa tvoria aj v tom kúsku, čo mi zostalo. Sestra bola sledovaná a asi rok po mojej operácii musela ísť aj ona, lebo polypy rástli a menili sa. Postupne sa situácia upokojila.

Všetko bolo fajn, deti dorastali a lekár, ku ktorému chodíme (už vravíme náš lekár) radil, aby sme dali vyšetriť deti. Je ich 5 – sestra má dve dcéry a syna, ja dvoch synov. Vyšetrenie nedopadlo moc dobre. Chalani to zdedili- všetci traja. Tak nastal kolotoč…Vyšetrenia operácie… Boli to pomerne ťažké časy. Sestrin syn mal obrovské problémy, dva roky viac menej po nemocniciach, vývody… Choroba nás utužila, vieme si podať pomocnú ruku. Musím tu ešte napísať, že po našich operáciach mávame problémy- ileus – nepriechodnosť čriev. Keďže sme piati, tak dosť často sme boli aj dvaja, traja v nemocniciach…

Dnes, keď niekto z nás povie “je mi zle”, tak sa momentálne pýtame, či črevá. Dva roky od operácie mal môj starší syn ťažký pracovný úraz – pád z výšky. Roztrhnutá pečeň, slezina. Komplikácie, týždeň na ARO, pol roka PN. O rok ileus -operácia, komplikácie… Do týždňa boli tri… Keď som bola za lekárom, čo ďalej, bolo mi povedané vraj mám byť rada, lebo to prežije jeden z desiatich. To bola útecha. Bolo to veľmi ťažké. Pred 4 rokmi sa sestrin stav zhoršil, rakovina sa prebudila- tentokrát na dvanástniku. Znovu operácia, znovu komplikácie – dopadlo to pomerne dobre, ale dlho trvalo, kým sa zotavila. V tom istom čase mal môj mladší syn ileus. Vývod – pol roka PN, o rok znovu… Keď sa zdalo že bude dobre tak zas začal krvácať z konečníka, brušná stena trošku povolila (prietrž) musel ísť na operáciu. Teraz máme trošku kľud . Dúfam že to vydrží.