Prvé malé zamyslenie na tému očkovanie
Na Slovensku sa o očkovaní nijako rozumne nediskutuje. Buď stretnete extrémistov, ktorí sú za, alebo extrémistov, ktorí sú proti.
Téma očkovania ma nezaujímala 28 rokov. Po dvadsiatich ôsmich rokoch môjho života, keď sa blížil termín prvého povinného očkovania mojej prvorodenej dcéry, som sa začala zaujímať. Z prvotných informácií som sa predbežne rozhodla, že povinné očkovania absolvujeme a žiadne navyše nedáme.
Ale nedalo mi to a začali sa mi v súvislosti s touto tému zbierať zážitky. Tak napríklad krátko pred druhou dávky hexavakcíny (žiadnu konšpiráciu za tým ale nevidím), mi prišiel e-mail od akejsi Janky Franky, ktorá ho preposielala od nejakej Kataríny Stanovej, takže zrazu mi v pošte svietilo: „FW: Skor nez date zaockovat svoje dieta, precitajte si toto prosim.. Toto je nasa vlastna skusenost s ockovanim..“ Tento text sa objavil kade tade po internete, nepoznám ženu, čo ho písala ani tých, čo ho posielali ďalej, je strašne dlhý a opisuje, aké je očkovanie nebezpečné, koľko nedobrého svinstva dostanú bábätká do telíčka, aký to je bomba kšeft a pripája linky na rôzne iné hrozivé články a podobne.
Potom som šla na diskusiu o očkovaní na knižný veľtrh Bibliotéka. Prilákal ma plagát, malo sa diskutovať na tému: „Očkovanie – áno či nie“. I som sa potešila, že tu konečne budú na jednom mieste argumenty za aj proti. A možno aj rozumné. Omyl. Diskusiu moderovala Andy Timková a odborným hosťom bol pán v zdravotníckych šľapkách, plátených nohaviciach a v plátenej košeli (nič proti prírodným materiálom), ktorý založil internetovú protiočkovaciu stránku www.slobodavockovani.sk.
Zapojila som sa do debaty a v momente, keď som vyhlásila, že som zatiaľ dala dcéru zaočkovať, i keď so zaťatými zubami, moderátorka sa na mňa osopila, ako som to mohla – citujem – dopustiť. Požiadala som ju, aby prestala s týmto štýlom komunikácie a už som sa viac nezapájala. V hľadisku bolo len pár ľudí, presnejšie žien. Podľa štýlu otázok, dedukujem asi tri pediatričky, ktoré prezentovali nevyhnutnosť očkovania a pôsobili celkom seriózne a potom niekoľko matiek s dlhými rozpustenými vlasmi bez lesku, na sebe len samá čistá bavlna (naozaj nič proti bavlne, bavlna je super), ktoré naopak rozprávali ako očkovanie svojich detí odmietli, prípadne či platili alebo neplatili za túto rebéliu voči štátu pokutu. Keď som tam šla, bola som skôr naladená protiočkovacími názormi, ale spôsob, akým niektorí ľudia tento názor pretláčajú, pôsobí totálne fanaticky.
Dali sme teda aj druhú dávku hexavakcíny. Ešte neviem povedať, či moja dcéra dostane úplne všetky povinné očkovania. Je pravdepodobné, že možno ani nie. Priebežne si budem formovať názor. No začnem tým, že si pred najbližším dátumom očkovania vopred vypýtam na preštudovanie príbalový leták k vakcíne a to aj napriek tomu, že ho nebudem vedieť kvalifikovane ako laik posúdiť. Možno dovtedy nájdem niekoho rozumného (rozumej neextrémistického), kto mi s tým pomôže.