Rok 2016 očami tímu ĽudiaĽuďom.sk: Takto vidí uplynulý rok projektová manažérka Ella Šingliarová
Darcovksý portál ĽudiaĽuďom.sk pomohol v roku 2016 stovkám rodín v núdzi. Za uplynulý rok im sprostredkoval dary od darcov v hodnote viac ako 1 000 000 eur. S príjemcami finančnej pomoci komunikuje dennodenne naša projektová manažérka Ella Šingliarová. Takto vníma rok 2016 ona.
Výzva, ktorá ma najviac chytila za srdce:
S príjemcami nášho portálu komunikujem každý deň. S niektorými si vymením niekoľko e-mailov, s inými telefonujem. S mnohými som v nepretržitom kontakte aj niekoľko dní či mesiacov, dávam im odporúčania, ako výzvu napísať čo najlepšie, akým spôsobom osloviť darcov a požiadať ich o pomoc. Zvyknem ich usmerniť a poradiť im, ako výzvu overiť a zabezpečiť tak jej dôveryhodnosť v očiach darcov. Potom sledujem, ako sa darí výzvu napĺňať a mám radosť z každého jedného daru, ktorý v prospech výzvy pribudne. Na telefonát s pánom Meszárošom si spomínam, akoby to bolo včera. Počujem nesmelý hlas a opatrne kladené otázky, ako náš portál funguje, aký má zvoliť postup, čo robiť. Starostlivo mi vysvetľuje, v akej situácii sa jeho rodinka nachádza a prečo sa obracia s prosbou o pomoc na darcov nášho portálu. Rozpráva mi o svojej dcérke, o tom, ako veľmi potrebuje rôzne rehabilitácie a terapie, ktoré by mohli zlepšiť jej zdravotný stav. Rozpráva mi o svojej maličkej princeznej, pre ktorú je odhodlaný urobiť čokoľvek. Meszárošovcom sa podarilo osloviť tých, ktorí chceli malej Ellis pomôcť. Opäť to raz zafungovalo a ukázala sa sila ľudskej spolupatričnosti. Za necelý týždeň sa podarilo vyzbierať viac ako 4000 eur. Pán Meszároš telefonoval opäť a s trasúcim sa hlasom sa ma spytoval, či je to skutočne pravda, či je to možné a môže tomu uveriť, lebo zatiaľ len lapá po dychu pri pohľade na zoznam darov pod svojou výzvou. Starostlivo mu vysvetľujem, že je to skutočne pravda a všetky vyzbierané peniažky mu prepošleme, teším sa spolu s ním z toho, že môže začať dohadovať termín prvého rehabilitačného pobytu pre dcérku. Plynutím mrazivých decembrových dní prestávame byť v kontakte, tak ako ja, i Meszárošovci sú opäť v kolotoči každodenných povinností. Jedného dňa, v predvianočnom zhone, však poštou dostanem obálku, maličký balíček, v ktorom je originálna, ručne robená ozdôbka spolu s úprimným prianím. Keď sa dnes pozriem na toto drobučké srdiečko visiace na vianočnom stromčeku, spomeniem si opäť na ten prvý kontakt, na prvý telefonát a nesmelý hlas otca hľadajúceho pomoc pre svoju dcérku. Usmejem sa naň a som šťastná, že nabral odvahu a odhodlanie zatelefonovať. Malo to zmysel!
Najobľúbenejší projekt roku 2016: Detský čin roka
Jedným z projektov, pri ktorom som skutočne hrdá na to, že sme jeho súčasťou, je nepochybne Detský čin roka. Už štvrtýkrát bol darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk partnerom poskytujúcim platformu na online hlasovanie pre verejnosť, prostredníctvom ktorej mohli podporovatelia projektu posielať hlasy jednotlivým činom detských hrdinov. Spolupráca s projektom Detský čin roka je plná silných emócií od začiatku do konca. Pri čítaní jednotlivých príbehov a ich nahrávaní do systému, ako aj pri osobnom stretnutí s deťmi počas slávnostného vyhodnotenia, som mala neraz zimomriavky a uslzené oči. Nečudo, veď mnohé činy malých hrdinov boli skutočne dych berúce. Často som si pri ich čítaní či počúvaní v duchu hovorila, že niekedy by sme si my dospeláci mali brať príklad z detí. Občas nad vecami menej špekulovať a konať prirodzene, nevytvárať si o druhých domnienky, ale nechať prehovoriť intuíciu a dobré srdiečko. Nám dospelákom v porovnaní s deťmi občas chýba snaha odhodiť predsudky a neuvažovať nad tým, čo si pomyslia druhí, akoby sme sa hanbili podať pomocnú ruku. Či ide o to podať pomocnú ruku bezdomovcovi alebo vykročiť z davu a obzrieť sa za človekom na zastávke, ktorému náhle prišlo nevoľno. Akoby pre nás bolo jednoduchšie zatvoriť oči, nevidieť páchanú neprávosť, kráčať ďalej a spoľahnúť sa na druhých. Deti to vidia inak, nespoliehajú sa na to, že zakročí niekto iný, samé sa rozhodnú konať. Som hrdá na všetkých malých veľkých hrdinov, ktorí sú príkladom pre nás všetkých. Verím, že ich bude čoraz viac, že sa aj vďaka nim nebudeme báť vykročiť z davu a podať pomocnú ruku, prejaviť spolupatričnosť, potešiť niekoho a brať to pritom ako samozrejmosť, ako niečo celkom prirodzené.
