ĽudiaĽuďom.sk Blog

Jedného dňa som sa prostredníctvom internetu a p. Mgr. Škropekovej dozvedela o pani, ktorá je v núdzi a pomohlo by jej aj obnosené oblečenie pre deti. Vypýtala som si adresu, skontaktovala som sa s tou pani, zistila aké má deti a dala sa do premŕvania „handier“ vo vreciach na povale. Nachystala som asi 14 kg vecí, ktoré som poslala poštou. Ale z povala nič neubudlo. Vedela som, že vecí mám veľa, ale že až toľko, to som netušila. Možno je to tým, že je veľký poval a vrecia sa tam „strácali“.  Mám vo výchove dve vnúčatá, o ktoré sa starám od ich 3 a 1 roka, teraz majú 12 a 10 rokov. Veľa vecí som dostala s tým, že čo sa mi nebude páčiť, aby som vyhodila. Páčili sa mi všetky, len toho bolo veľa, niektoré deti ani nestihli obliecť. No vyhodiť mi bolo ľúto a tak som odkladala, že niekomu niekedy podarujem. No stále „nebol čas“. Až teraz. Vlastne asi pred mesiacom. Keď už som mala veci z vriec povyťahované, rozhodla som sa. Zaregistrovala som sa na viacerých darovacích a bazárikových portáloch a zisťovala som, ako to chodí. Bolo veľa komentárov, že niektorí na jednom kúpia a na druhom predajú, tak som niektoré veci ponúkla na darovanie a niektoré na predaj za symbolických 50 centov. No najskôr som musela veci očíslovať, odfotiť a dať do albumu s popisom. Dala som do albumov asi 120 fotiek asi na 3 či 4 stránky a čakala. Za týždeň som predala alebo darovala 2 balíky oblečenia o váhe spolu 2 kg a okrem poštovného som získala 2€. Pri pomyslení na to množstvo na povale som to vzdala a dala na „Posuň ďalej“ a „ Darovací portál“ asi takýto inzerát: Darujem za odvoz alebo poštovné väčšie množstvo obnoseného detského šatstva. A začali sa ohlasovať ľudia, „ktorí to potrebujú“. Spravila som si zoznam príjemcov, počet , pohlavie a vek ich detí. Bolo to o to zložitejšie, že v inzeráte písali  pod nickom, mail písali zo svojej e-mailovej adresy a vo veľa prípadoch bola uvedená ako príjemca úplne iná osoba.  A ja som triedila a triedila. No asi po 2 týždňoch som si myslela, že to všetko vzdám a zanesiem do kontajnera, bolo by to pre mňa jednoduchšie. Ale som sa z toho vyspala a pokračovala.Prežila som celý mesiac medzi handrami a pri počítači. Dohodnúť sa s niektorými bolo skoro nemožné. Keďže si myslím, že by nebolo vhodné skopírovať mailovú konverzáciu a pridať sem, aspoň niektoré opíšem – bez uvedenia mena a adresy:

 

K: mala by  som záujem

Ja: Aké veľké máte deti? Aké veci by ste potrebovala?

K: 2 a 6 ročné, nejaké nohavice,tričká

Ja: sú to dievčatá, alebo chlapci?

K: dievča a chlapec

Ja: upresnite, či je mladšie dievča, alebo chlapec

K: syn má 7, dcéra 3

Ja: Pošlite mi adresu, na ktorú to mám poslať

K: poslaná adresa

Ja: balík bude vážiť asi 7 kg, pošlite, prosím,poštovné  4,40 na č.ú. …….

K: pošlem Vám peniažky, ale až po 20. /bolo 11.11./

11.11.som balík odoslala, verila som jej

23.11. ja: Ak ste peniaze poslala, pošlite doklad

K: Ale ja som ešte nič nedostala a som mimo domova

K: to ste mi vy poslala niečo za 7€?

Ja: nie, ja som poslala balík len za poštovné. A znovu som jej napísala moju adresu a č.ú.

K: Ale mne nič neprišlo, nič som neprevzala, tak za čo mám platiť , pani zlatá?

Ja –došlo mi, že asi jej balíky poslali viacerí a má v tom zmätok, tak som skopírovala a poslala som jej celú našu konverzáciu. A pripojila som oskenovaný podací lístok

K: fakt mi nič nedošlo

Ja: Mohla by ste sa ísť spýtať na poštu, či tam balík nemáte?

K: Bola som na pošte, nemám tam nič

Ja: pôjdem to reklamovať

No potom mi napadlo, načo ísť na poštu, keď si môžem pohyb zásielky skontrolovať cez internet. A zistila som, že zásielka je uložená u nich na pošte. Tak som ju upozornila, aby si išla balík vyzdvihnúť

K: pôjdem to pozrieť, ale až v pondelok, lebo mám kiahne. Dokedy to tam bude?

Ja: neviem, dokedy to bude .  A pripomenula som jej, že mi písala, že na pošte sa bola pýtať… a ešte som jej vyhľadala číslo na ich poštu, aby si tam zavolala, keď má kiahne

K: dobre, zavolám tam. A som typ človeka, ktorý keď povie že niečo prebral, tak to je pravda

Ja: V poriadku, ale ja som Vám tie veci nenútila. A viac krát som Vám písala, že balík som poslala

K: Vyhovárala sa, že ona nič do schránky nedostala a že sa veľa vecí stráca

Ja: Písala ste, že sa pôjdete v pondelok spýtať…

K: Nechápete, že mám kiahne?

A tým sa náš rozhovor skončil.  Asi o 5 dní mi poštový kuriér priviezol balík späť, čo ma stálo ďaľších 2,80€

 

Ďalší rozhovor

Z: Potrebovala by som pre svojho syna

Ja: Koľko má rokov?

Z:Syn 9 a dcéra 13

Ja: Môžu byť aj letné veci? Oznámila som, že mám 2 balíky 10 + 5 kg a prosím poslať 9€ na poštovné a balné. A pripojila som moju adresu a č.ú.

Po 4dňoch konverzácia pokračuje.

Z: Prepáčte, že sa ozývam až teraz. Hneď zajtra pôjdem na poštu poslať 9€.

Ja: Môžem poslať aj letné? Pošlite adresu.

Z: Aj letné. Pripojená adresa

Ja: Ak ste ešte neposlala peniaze, pošlite 10€, niečo som ešte našla, je toho 19kg

Z: V našom meste Zuno banka nieje a z inej sa to nedá. Pošlite na dobierku.

Ja: Zuno je internetová banka, pošlite z pošty, adresu som poslala

Z: Tak nič, škoda, že nedôverujete ľuďom, ponúknite iným

Jasne som v inzeráte napísala, že darujem za poštovné. Ak niekomu sama niečo ponúknem, nepýtam náklady na prepravu. Asi pred 1,5 rokom sme so sestrou a synovcom doviezli plne naložené kombíčko do Šale. Tam ale oblečenie nebolo, potrebovali zariadenie do kuchyne a pod. Dala som úplne nové perové paplóny, ktoré som šila deťom „do výbavy“, ale ony uprednostňujú umelé. A rôzne veci do kuchyne, sestra kúpila aj nové obliečky, aj na plienky prihodila… Inokedy som vlakom priviezla do Trnavy jednej pani asi 20 kilov – oblečenie aj obuv, ktorá sa ozvala na inzerát, za cestovné  / bolo nižšie ako poštovné, keďže mám ZŤP/ A do Bánoviec som priviezla bez nároku na preplatenie cestovného asi 18 kg – to som sa ponúkla osobe, ktorá je odkázaná na pomoc iných.

Mohla by som opisovať aj ďalej, ale načo. Čo si asi môžem pomyslieť o osobe, ktorá pýta pre svoju 10 ročnú dcéru, no neskôr aj pre bratrancovych 11 detí. A neskôr pre svojich bratrancov a sesternice vo veku od 3 do 15 rokov. Poslala som 2 balíky – 19 kilov a viac sa neozvala. Alebo niekto ma osočí, že prečo od nej pýtam peniaze, keď nemá ani na jedlo. A že keď nemám na poštovné, prečo vlastne veci ponúkam. Tak som ju upozornila, že jej som neponúkla, že ona sa ozvala na môj inzerát, kde bolo jasne napísané, že darujem za poštovné…

A tak som sa rozhodla, že už budem posielať až po prijatí platby na účet. No ani to nebolo bezproblémové.

2 balíky mi tu „tvrdli“ iba preto, že 2 osoby mi napísali, že poslali peniaze. Mne prišla jedna platba poslaná z pošty bez správy pre prijímateľa, tak som nevedela, od koho je. A jedna pani mi zas nechcela poslať oskenovanú potvrdenku z bankomatu, prostredníctvom ktorého peniaze posielala, aby sa to nezneužilo. A jedna platba mi prišla na účet od osoby s menom, na aké som balík neposielala. A tak som čakala. Viac krát som sa tej pani, čo posielala peniaze z bankomatu pýtala, či boli odoslané z jej účtu, či je účet písaný na jej meno atď. Keď asi po 10 dňoch mi od nej peniaze nedošli, povedala som jej, nech to ide reklamovať, lebo mne informácie nepodajú. Až potom prišla na to, že má účet písaný na jej meno za slobodna. A vec bola vyriešená.

Už mám doma iba ten vrátený balík. Oň prejavili záujem asi 3 osoby, sľúbila som ho pani XY. Pozrela som si jej FB stránku, na ktorej má fotku iba 1 malého chlapčeka, tak som sa jej ponúkla, že dievčenské veci vyberiem a pošlem len na chlapca. Ona že zoberie dievčenské pre kmotru. Aj som bola rada, že to nemusím rozbaľovať. Poprosila som ju o zaslanie peňazí na poštovné, ona mi odpovedala, že si zoberie iba chlapčenské, lebo kmotra dostala za 3 vrecia. Ale že mi pošle až keď sa vráti z dovolenky. Odpísala som, že s balíkom počkám. Asi po týždni mi napísala, že do konca roka sa nevráti… A tak som veci ponúkla druhej v poradí. Keďže je z nášho okolia, príde si ich prevziať osobne. V sobotu. Dúfam.

Na záver ale musím dodať, že sa našli aj osoby, s ktorými sa výborne spolupracovalo. Vedeli čo chcú, na aké deti chcú a bez problémov peniaze poslali vopred. A po obdržaní balíka sa ohlásili, poďakovali, vyjadrili spokojnosť.

Spolu som od 6.11.poslala 18 balíkov – cca 120 kg, pri ktorých som na poštovnom prerobila 19€. Tu nerátam tie 2 balíky, ktoré som poslala bez nároku na poštovné.

Keby sa ma teraz niekto spýtal, či budem takto veci darovať aj v budúcnosti, určite poviem, že nie.  Ale: Nikdy nehovor nikdy