Rozprávka o sobíkovi, ktorý sa stratil
Dubík je lesný škriatok, ktorý býva v bútľavine svojho ocka duba. S lesnými obyvateľmi zažíva množstvo dobrodružstiev. Má rád pesničky a ku každému svojmu dobrodružstvu si nejakú vymyslí. Toto je jeden z jeho príbehov.
O sobíkovi, ktorý sa stratil
Na štedrý deň sa Dubíkovi nechcelo s postieľky. Niežeby bol unavený alebo chorý. Včera vyzdobil svoju izbičku a tak si chcel len tak poleňošiť. Veď sú Vianoce. Keď konečne vyliezol s postieľky, zubaté zimné slniečko už bolo vysoko na oblohe. Dubík otvoril okienko, žmurkol na slniečko a ono ho pohladilo lúčmi na líčku. Padal hebký sniežik, všetko ním bolo prikryté. Dubík už chcel zavrieť okienko, keď tu si v snehu všimol čerstvé stopy. Vyzerali ako srnčie ale niečo na nich bolo iné…
Dubík sa umyl, obliekol a vyšiel na konár.
„Dobré ráno Dubík.“ pozdravil ho ocko Dub. “Kam ideš, ešte si ani neraňajkoval a už je pomaly čas obeda.“
„Dobré ránko. Prepáč ocko, o chvíľku sa vrátim.“ odvetil Dubík.
Len čo Dubík zoskočil na zem, začal sledovať stopy. Bolo to ťažké, lebo stopy sa uzlili hore dole akoby nemali začiatok ani koniec. Našťastie sneh nebol hlboký a tak sa Dubíkovy ľahko po ňom chodilo. No za chvíľku sa mu začala motať hlava z toho nekonečného krútenia sa. Už to pomaly chcel vzdať, keď tu začul niekoho kričať:
„Dedo mráz, kamaráti soby, kde ste?“
Dubík šiel za hlasom a o chvíľu medzi stromami zbadal sobíka, ako tam stojí so zvesenou hlavou.
„Kto si a ako si sa sem dostal?“ opýtal sa Dubík keď prišiel bližšie.
„Som sob zo záprahu deda mráza.“ zavzlykal sobík. „Urobili sme si krátku prestávku. Od rána roznášame darčeky a máme toho ešte veľa pred sebou. No a ja som sa zatúlal. Darmo nám dedo mráz vravel, nech sa držíme pokope lebo o chvíľku vyrazíme. Bol som zvedavý a tak som šiel a šiel až som sa stratil. A oni ma tu zabudli.“ rozplakal sa sobík.
„No no.“ pohladil sobíka Dubík. „Určite sa po teba vrátia.“
„Myslíš? Ale čo ja budem teraz sám na Vianoce robiť.“ vzlykol sobík.
„Ale veď môžeš štedrý večer stráviť s nami. Zvieratká sa určite potešia, že majú nového kamaráta.“ utešoval ho Dubík.
„Môžem? Júj ešte nikdy som nebol na Vianoce s inými zvieratkami. Každý rok, keď poroznášame darčeky, trávime Vianoce spolu s dedom mrázom , kamarátmi sobmi a škriatkami pomocníkmi, ktorý pripravujú a balia darčeky spolu s dedom mrázom. Sú to nádherné Vianoce u nás doma. Aj mi si potom rozdávame darčeky. Ale keď ja pre zvieratká žiaden darček nemám.“ zosmutnel znovu sobík.
„Zvieratká budú iste radi keď im porozprávaš o dedovi mrázovi. A o darčeky sa už iste postaral dedo mráz.“
„No zážitkov mám veľa. Tak ich teda zvieratkám porozprávam. A potom porozprávam aj mojim kamarátom sobom, škriatkom pomocníkom i dedovi mrázovy o zvieratkách. Teda keď ich ešte niekedy stretnem.“
„Tak už toľko nesmúť, veď sú Vianoce. Dedo mráz sa po teba iste vráti. A teraz poďme, zoznámim ťa so zvieratkami.“
A Dubík vzal sobíka na takú malú exkurziu po lese.
„Pekný vianočný deň prajem, teta sova.“ pozdravil Dubík, keď stretli sovu.
„HuHú Dubík, aj tebe, aj tebe. Pozerám, že máš nového kamaráta. Nevyzerá ako od nás.“
„Neuhádli by ste múdra teta sova. Je to sobík zo záprahu deda mráza. Stratil sa v lese keď tu oddychovali pred náročnou cestou.“
„HuHú naozaj? Tak to by ma vážne nenapadlo, že stretnem niekoho, kto osobne pozná deda mráza. Prídeš večer k jedličke sobík?“
„Veľmi rád.“ povedal sobík natešene.
„Budeme sa na teba tešiť huhú.“ zahúkala sova.
Šli lesom a stretávali ďalšie zvieratká.
Zajačika cupkajúceho po snehu, veveričku poskakujúcu s vetvičky na vetvičku, vlčiu rodinku vylihujúcu pod stromami, dokonca aj macko vystrčil hlavu zo svojho brloha, kde cez zimu spinkal, no Vianoce si nechcel nechať ujsť.
„Teba z niekadiaľ poznám. Bývaš na druhej strane lesa?“ vyzvedal srnček, keď ho stretli pri kŕmidle.
„Som z ďalekého severu.“ odpovedal mu sobík.
„Je to tvoj vzdialený príbuzný.“ zasmial sa Dubík.
Slniečko pomaly končilo svoju krátku púť a zvieratká sa začínali schádzať pri jedličke.
„Prichádza štedrý večer, je čas ísť k jedličke. Máme takú tradíciu, že si rozprávame poučné príbehy a zážitky. Poďme teda, aby sme nič nezameškali .“ povedal sobíkovi Dubík.
„Poďme, poďme.“ nevedel sa dočkať sobík.
Pri jedličke už boli skoro všetci. Okrem macka, ktorý znovu zaspal, tak ako každý rok.
Rozprávali sa a spomínali, spievali si koledy a tešili sa spoločne z Vianoc a darčekov. Aj sobík rozprával svoje zážitky s dedom mrázom. Akurát vysvetľoval zvieratkám, ako prežívajú Vianoce u nich doma.
„Určite už sú všetci spolu.“ zosmutnel sobík , keď sa tu zrazu ozvalo hlasné –HOHOHÓ- nad ich hlavami. Všetky zvieratká zodvihli hlavy k oblohe.
„HOHOHÓ. ŠŤASTNÉ A VESELÉ.“
„Pozrite, pozrite, veď to je dedo mráz. “ vraveli si prekvapené zvieratká medzi sebou.
A naozaj pri jedličke pristáli sane s dedom mrázom aj so sobmi, ktoré ich ťahali.
„Tak tu je náš zatúlanec.“ smial sa dedo mráz.
„Dedo mráz, bračekovia soby, už som ani neveril, že vás ešte uvidím.“ poskakoval veselo sobík.
„No snáď si si nemyslel že pôjdeme bez teba domov. Ďakujeme vám zvieratká, že ste sa o nášho kamaráta postarali.“
„Veď je to aj náš kamarát.“ usmieval sa Dubík. “Viem že máte naponáhlo, ale chvíľku by ste mohli zostať.“
„Ale vážne iba chvíľku, škriatkovia pomocníci by boli smutný, keby sme ich na Vianoce nechali samých. Nezaslúžia si to, veď celý rok pripravujú darčeky pre všetkých na svete.“
A dedo mráz tiež porozprával nejaké zážitky. Potom sa rozlúčili so zvieratkami, dedo mráz nastúpil do saní, sobík zaujal svoje miesto v záprahu a vydali sa na cestu domov.
„Príďte nás pozrieť keď tadiaľ o rok budete letieť.“ zakričal za nimi ešte Dubík.
„Určite sa zastavíme.“ odvetil sobík.
„HOHOHÓ len sa znova nezatúlaj.“ smial sa nahlas dedo mráz.
„Nezatúlam, veď to tu už dobre poznám.“ smial sa aj sobík a všetky zvieratká sa k nim pridali kým sa sane pomaly strácali na zimnej nočnej oblohe.
„To boli krásne Vianoce.“ povedal zajačik.
„Boli.“ prikývol Dubík. “Aj keď každé Vianoce sú krásne.“
„Zaspievajme si ešte nejakú pesničku.“ prosila veverička.
„Tak si teda zaspievajme:“
C, G
F, Dmi, G
F, G, C
C, G, F, G, C
Ref.:
Na Vianoce nikto nemá byť sám.
Tak pridaj sa k nám.
Stretneme sa pod jedličkou.
Koledy si zaspievame.
Vlk a srnka, zajac s líškou.
Príbehy porozprávame.
Stretneme sa pod jedličkou.
Darčeky si rozbalíme.
Múdra sova, orol s myškou.
Spolu sa im potešíme.
Marián Dyno Burič