SESTRY
Matilda mala vždy viac šťastia ako jej staršia sestra Gertrúda. Sestry si od detstva nevychádzali. Na príčine nebol len päťročný vekový rozdiel, ale aj skutočnosť, že staršia sestra žiarlila na mladšiu. Rodičia Matildu zahŕňali láskou možno aj preto o čosi viac, že dievčatko bolo neustále chorľavé, kým Trúda ak vynechala školu, bolo to raz za rok.
- Ju máte radšej, – urážala sa, aj keď už prekročila prah druhého stupňa základnej školy, – ja keď som išla po prvý raz do školy, odprevadiť ma bola iba mama. A ty otec, ty si povedal, že máš niečo dôležité v robote. Ale keď ide do školy Matilda, idete sa obaja pominúť od radosti. O čo je ona lepšia ako ja?
- To nie je pravda, – hladila ju po vlasoch mama, – máme vás obe rovnako radi, ale Tilduška, a to musíš sama uznať, má trošku problémy so zdravím a potrebuje zvláštnu starostlivosť.
- Za to, že má jednu ruku kratšiu a prsty sa jej nevyvinuli? A čo je na tom také divné? Môže sa rovnako najesť ako ja, aj maľuje krajšie ako ja. Aspoň ocko to tak povedal, aj keď ona… je kripeľ, – udrela Trúda na solar a matka sa až prehla v páse, akoby ju ten úder zasiahol priamo do žalúdka.
- Takto o svojej sestre rozprávať nebudeš, počula si? – to sa už ozval otcov hlas z predsiene, kde sa vyzúval, – To je posledný raz, čo si sa o nej takto vyjadrila.
Trúda mohla byť rada, že ju nezasiahla otcova ťažká ruka. No nevôľa voči mladšej sestre sa znásobila a trvala až do puberty. Vtedy sa čosi v Trúde prelomilo. Niežeby mala sestru radšej, ale zaujímať ju začali úplne iné veci.