ĽudiaĽuďom.sk Blog

Čo mám robiť, keď nemám na Silvestra chuť na zábavu a všetci okolo sa chystajú nejakým spôsobom sláviť? Som nenormálny? Mám sa snažiť prispôsobiť?

Môžem vás uistiť, že je zdravé, keď nemáte chuť sa správať tak ako všetci ostatní, dokonca aj vtedy keď sa jedná o Silvestra a zábavu. Problém pre vás môže nastať hlavne vtedy, keď majú od vás očakávania vaši blízki, že budete súčasťou ich osláv, budete im robiť spoločnosť , alebo niečo podobné. . Problémom teda môže byť sociálny kontext, vrátane posudzovania a hodnotenia vášho spôsobu trávenia Silvestra vašim okolím..

Čo sa týka vás ako jednotlivca, máte nezadateľné právo tráviť tento deň, tak ako aj všetky ostatné, po svojom. Uisťujem vás tiež, že to tak robí hodne ľudí, že sa nezabávajú všetci.

V tomto zmysle ste určite normálny, aj keď práve nenapĺňate väčšinovú „normu“.

Pravda je taká, že nie je ľahké byť odlišným od masy. Tým viac si môžete vážiť svoj postoj a zužitkovať ho pre svoj hlbší pokoj a vyrovnanosť.

Predovšetkým je potrebné, aby ste preskúmali príčiny, motívy a dôvody vášho postoja, prečo je to tak, ako ste sa k tomu dopracovali a či je to nové vo vašom živote. Ak viete a príčinách, môžete ich rešpektovať, alebo s nimi niečo urobiť, napríklad s niekým si ich prebrať, podľa toho, ako sa cítite.

Ak vás vaša nechuť k zábave znepokojuje, je to niečo nové, cítite sa ako handikepovaný, vylúčený, vtedy máte problém, ktorý by ste mali riešiť. Ak vás trápi iba to, čo na to tí druhí, vy sa cítite komfortne, potom nechajte tento problém na nich a vy uvažujte iba o tom, ako teda tento rok ukončíte.

Rok totiž končí tak či tak. O pár dní začnete písať v dátume iné číslo. Tú zmenu si nemôžete nevšimnúť. Ľudia sa vyrovnávajú so zmenami po svojom, tak vynikla aj tradícia Silvestra.

Nemusíme sa zabávať v tento deň ale niekedy medzi tým koncom a začiatkom by sme mali pozrieť cez plece, aký bol, čo dal a vzal, pozrieť sa trochu do seba, ako sa cítime s tým, čo sme prežili a oceniť všetko dobré, prijať to a povedať si – skvelé, toto som prežil, vytvoril. To je môj život.

Potom si môžeme letmo spomenúť aj na tie menej úspešné a veselé súčasti uplynulého roka a tiež ich prijať, lebo aj to je život, ale skúsiť ich pustiť do vetra a dolu vodou a držať sa tých prvých s nádejou, že aj ony sa budú držať nás.

Môžu byť novoročné predsavzatia užitočné, alebo sú len zdrojom sklamania, keď ich znova nesplníme?  

Je potrebné sa občas zastaviť a urobiť si v živote niečo ako inventúru, bilancia, stretnúť sa sám so sebou, spýtať sa, či je to v poriadku a pozrieť sa, čo si ponechám, čo odložím ako nepotrebné, prežité, kde zmením smer a ako.. Na to je koniec roka ako stvorený.

Z toho je zrejmé, prečo si ľudia dávajú predsavzatia, prečo pomenovávajú to, čo by radi zmenili.

Väčšinou pomenujú iba povrchné a viditeľné veci – prestať fajčiť, začať športovať, schudnúť. Vytyčujú si ciele ako urobiť skúšky, dosiahnuť postup, kúpiť si to, či ono. Sú to ale zvyčajne zástupné veci, zmeniť chceme predovšetkým pocit zo seba, svojho života.

Zmeniť svoj život tak, aby sme sa o rok cítili lepším, hodnotnejším človekom.

Keď si toto uvedomíme, budeme k novoročným predsavzatiam vzhliadať s úctou a rešpektom.

Sú to stelesnené želania, očakávania, túžby, ktoré reprezentujú naše smerovanie, naše rozhodnutia. Môžu byť zdrojom energie a sily na všetko, o čo budeme v nasledujúcom roku usilovať.

Keď si žiadne predsavzatia nedáme, nebudeme sami z ich nesplnenia sklamaní, ale nebudeme mať ani tú každý rok novú motiváciu a energiu.

Lúčiť sa so starým rokom a vítať nový je možné akýmkoľvek spôsobom tichým, či hlučným, ale zastaviť sa treba. Aj preto, aby sme si uvedomili plynutie času nášho života. Osláviť rok, čo sme prežili a vykročiť.

Terapeutka Ligy za duševné zdravie PhDr. Jolana Kusá