Sme zameraní na výkon
Náš život sa stal svetom výkonu, kariéry, finančného zabezpečenia, ktoré sa stáva mierou úspechu a prestíže. Všetko ostatné sa dostalo na druhú koľaj, zvyčajne v rámci priorít dočasne. Skôr ako dočasnosť uplynie sa však niečo začne rúcať, a zvyčajne najskôr rodina, zdravie, priatelia, niekde povolí tehlička a babylonská veža padá. Pracovnú výkonnosť strhne do ruín.
Často býva tým slabým miestom rodina, intímny život, zanedbávané súkromie, hoci to človek zvyčajne robí „kvôli rodine“, pre budúcnosť a zabezpečenie. Paradox.
Dokonca aj keď sa to darí, úspešnosť a produktivita stúpa, človek sám je akýsi nesvoj, bez iskry a života. Neprinieslo to šťastie, radosť, ten závratný pocit, kvôli ktorému sa oplatí žiť.
Stredný vek je zlomový. Lúčime sa s mladosťou a učíme sa dôstojne kráčať v ústrety ďalším rokom, stretávame sa s koncom života. Najskôr nám starnú rodičia, pomaly aj my sami. Kríza stredného veku je panikou z toho, o čo prichádzame. Učiť sa prijímať straty a nové oslovenia je náročné a riskantné.
Je nevyhnutné zastaviť sa, alebo aspoň v behu sa pozrieť na to, kto som, kým sa cítim, ako sa prejavujem. Už som prestal predstierať, že som niekto iný? Ak nie, je najvyšší čas. Byť sám sebou je úľava a jediná možná úspešná cesta. Nemôžem byť takým, akým by ma chceli mať iní, dokonca ani takým, akým by som bol rád ja sám. Môžem byť iba takým, akým som, autentickým sa tomu hovorí. Rozhodujúce je veriť v svoj potenciál, svoje možnosti a silu. “Lebo človek by mal byť nielen tým kým je, ale tým, kým môže byť,“ definoval pre nás už pred stáročiami dánsky filozof Soren Kierkegaard.
Keď človek úprimne príjme sám seba, začne sa meniť, rozvíjať tým najlepším spôsobom. Akceptuje sa ako nedokonalá bytosť, jediná a jedinečná medzi sebe podobnými. Nie obmedzená, má naraz v sebe pokoj, dôveru v seba a svet, v druhých ľudí.
Vzťahy s druhými sa stávajú naozajstné, úprimné a dôležité. Obohacujúce a radostné. Hodnoty, na ktorých stojí život sa akosi prirodzene zoradia a vyznačia človeku cestu, po ktorej chce kráčať. Dobre sa cíti na svete, ktorý jediný má vlastne k dispozícií, cíti, že to má zmysel.. Nie je to málo, je to naopak najviac. Je to nepretržitý zdroj energie, zdravia a pozitívnych skúseností. Nevyčerpateľný. Je to o postojoch, presvedčeniach, srdci a duši, rozume a hodnotách. Je to o živote človeka.
PhDr. Jolana Kusá, poradkyňa LDZ SR