Spolu sa to tiahne ľahšie
Ako malé dievčatko som mala rada konce novembra, keď sa u nás robievala zabíjačka. Stretla sa u nás celá rodina, kamaráti a susedia. Rozdelili sa úlohy. Každý mal na starosť niečo iné, na druhej strane všetci bojovali spolu za jeden cieľ – všetko dokončiť.
Milovala som tú atmosféru pohody, vtipov, čiastočného zhonu, najmä tú atmosféru tímového ducha. Tie okamihy, keď si ľudia navzájom pomáhajú, vedia sa zastúpiť, povedať si “choď si oddýchnuť”, alebo “nechaj tak, ja to za teba urobím”.
Tímový duch dokáže zázraky. Keď sa spojí skupina ľudí, začnú rozmýšľať o probléme ako danú vec vyriešiť, rozdelia si úlohy. V prípade, že si nevedia poradiť, hľadajú možnosti a zdroje, dokážu tak spolu zapáliť srdcia pre dobrú vec.
Tak fungujú neziskové organizácie, ale aj úspešné firmy. Moje zbožné prianie – mohli by sme tak fungovať všetci. Osviežme si pamäť na naše detstvo, keď sme vymýšľali huncúctva v skupine kamarátov z ulice a mali sme z toho najkrajšie zážitky.
Deti vnímajú tímové aktivity inak ako dospelí. Dokážu viac zabojovať za kolektív a zároveň pri tom využiť svoje silné stránky, alebo prenechať svoje miesto tomu silnejšiemu, skúsenejšiemu. Detská obetavosť je v kolektíve častokrát viacnásobná, ak ide o blízkych. Vedia sa tak oveľa viac zapáliť pre niečo, čo má zmysel.
Príbehy našich detí, kde bojovali ako jeden, boli spojené s podaním pomocnej ruky kamarátom, spolužiakom, tým slabším, chorým, smutným.Eliška so svojim spolužiakmi podporovali chorého Jakuba. Na začiatku jeho choroby psychicky, keď sa dostal do nemocnice, tak sa zozbierali, kúpili mu darčeky, ktoré mu Eliška odniesla domov. Jakub bol šťastný, že naňho spolužiaci myslia. Mal to síce ťažké, ale aspoň takýto druh podpory mu pomáhal vyrovnať sa s chorobou.
Žiaci zo základnej školy zo Zvolena sa rozhodli iniciovať zbierku pre chorého Tomáška žijúceho iba so starou mamou. Podarilo sa im do zbierky zapojiť celú školu aj učiteľov. Vďaka svojej húževnatosti sa im podarilo vyzbierať 893 eur na pokrytie nákladov pre chlapca.
Štvrtáci zo ZŠ v Prievidzi pomáhali svojmu spolužiakovi Kubkovi. Starali sa oňho, pomáhali mu počas prestávok s jedením, pohybom a inými každodennými potrebami. Deti sa ničoho neštítili. Brali ako samozrejmosť pomôcť mu. Robili to s láskou a radosťou.
Tímový duch má zmysel nielen pre tých, čo pomáhajú, ale aj pre tých, ktorým je pomáhané. Necítia sa tak odstrčení, ale skôr naopak, cítia sa byť súčasťou kolektívu, čo im dodáva silu viac bojovať s tými problémami, ktoré majú. Druhá strana sa cíti milovaná, potrebná a má väčšiu motiváciu ísť ďalej a napredovať.
Toto sú dôvody, prečo sa oplatí robiť veci s viacerými ľuďmi…lebo spolu sa to tiahne ľahšie.